Najväčšou tragikou humanizmu a príčinou jeho náhleho zániku bolo, že jeho idey boli síce veľké, nie však ľudia, ktorí ich hlásali. Trochu smiešnosti lipne na týchto papierových idealistoch, ako na všetkých akademických reformátoroch sveta. Boli to vyprahnuté duše, samí úprimní, čestní a trochu ješitní pedanti, ktorým latinské mená boli duchovnou škraboškou. Ich školská pedantéria pokryla prachom nenádhernejšie myšlienky. Dojemní sú títo nepatrní stúpenci Erasmovi vo svojej profesorskej naivnosti, trochu podobní dobrým ľuďom, s ktorými sa ešte dnes stretávame vo filantropických a svet polepšujúcich spolkoch, teoretickí idealisti, ktorí majú priam náboženskú vieru v pokrok, triezví svetlonoši, ktorí na svojom stole spisujú tézy večného mieru, zatiaľ čo v skutočnom svete nasleduje vojna za vojnou. A práve tí istí pápeži, cisári a kniežatá, ktorí nadšene súhlasia s ich dorozumievacími ideami, súčasne paktujú medzi sebou a proti sebe a vrhajú svet do požiaru.
Ak sa nájde nový cicerónsky rukopis, myslí si humanistický klan, že sa celý svet v základoch rozozvučí radostným jasotom, každý maličký pamflet ich rozohní a rozvášni. Ale čo hýbe ľuďmi ulice, čo prúdi od vekov vo vnútri davov, to nevedia a nechcú vedieť, a pretože sú stále uzavretí vo svojich izbách, stráca ich dobre mienené slovo akékoľvek rezonancie v skutočnom svete. Pre toto osudné oddialenie, pre nedostatok vášne a ľudovosti nepodarilo sa humanistom nikdy, aby svoje plodné idey urobili skutočne plodnými. Nádherný optimizmus, ktorý tkvie v základe ich náuky, nemohol sa tvorivo rozrásť a rozvinúť, pretože nebolo medzi týmito teoretickými hlásateľmi idey ľudskosti ani jedného, ktorému by bola daná od prirodzenosti neporušená sila slova, aby mohol jeho hlas preniknúť až k duši ľudu. Veľká, svätá myšlienka usychá na niekoľko storočí v chabom pokolení.
(Stefan Zweig v knihe o Erazmovi kritizuje, že bol nerozhodný, slabý, nikdy nevystupujúci, nevyužívajúci svoj vplyv, akademický, teoretický rojko odtrhnutý od reality, kým Luther bol praktický burič, rebel, ktorý vedel oslovať ľudové masy a preto vyhral jeho model reformácie. Takže v humanizme, ktorý kládol na prvé miesto rozum – vyhrali vášne a emócie. Ale Erazmove myšlienky, ktoré Luther vo veľkom preberal, sa nakoniec všetkým vryly pod kožu).
