Sváka Ragana pozná každý, ale kniha o ňom od Ela Šándora vyšla naposledy pred 50 rokmi. A teraz vydalo vydavateľstvo Európa sváka zase – trochu osekaného, pomiešaného a nie je to len o svákovi – je to trochu mišmaš, ale kvalitný.
Starý seriál je legenda, nie je trápny ako väčšina slovenských seriálov – ľudové témy sú asi jediné čo naším tvorcom idú. Aj herci sa zišli, aj kulisy v nemeniacej sa slovenskej dedine boli výborné. Ale ako som prečítal knihu, tak som sa zamysel – sváčka v seriáli tvorcovia predsa len obrúsili. Časť seriálu vychádza z knihy pomerne verne, čosi si filmári pomenili a čosi asi vyrazili z politických dôvodov :P. V knihe mi sváčko nepripadal úplne ako nevinný figliar a huncút, ale trošku sem-tam aj ako hajzlík. Čo bolo možno v dobe Ela Šándora roztomilé. Keď nechcete spoilery z nich, tak ďalej nečítajte.
Ragan bol ten typ, ktorému keď zdochol kôň, tak hneď bežal za susedom, že mu ho konečne predá. Celý deň popíjali oldomáš na susedove trovy, až večer mu sváko ukázal skapacinu. Čo ja viem, keby som bol ja ten sused, tak sváčka pošlem niekde. Kšeftovanie so zlým koňom sa dostalo aj do seriálu, kde sváko robil „Moravca“ a syn ostrihaného vypucovaného koňa preháňal, aby vyzeral svieži. V knihe raz Ragan kúpil koňa so streptokokózou – konským kachom. Bol naliaty a neskontroloval si koňa. Takže zavliekol do obce vážnu nákazlivú chorobu, čo musel vybavovať až v Bratislave – lebo koňa ani neprepísal, čím vážne porušil zákon. Vtedy sváko frflal, že za Rakúska nemusel toľko behať po úradoch. Ale bola tu aj príhoda ako sváko Ragan nechal cigána behať s koňom hore dole po trhovisku, lebo chcel, aby sa koník zohrial.
Gšeftár Ragan
Sváko celý život kšeftoval po jarmokoch, ale nikdy nemal živnostenský list – mal preto aj opletačky s četníkmi. Dokonca menil ceduľky na voze za susedove, keď nejaký dlžník chcel od neho zaplatiť dlh. Sváčkovi sa do platenia dlhov nechcelo.
Sváčko bol dosť vysadený na peniaze – neženil sa do luftu, ale pre peniaze. Aj z vojenskej služby sa vraj nejak dokázal vykrútiť úplatkom u doktora (tu si kniha odporuje, lebo na inom mieste je spomenuté, že slúžil u honvédov). Seriál bol dosť zvláštny v tom, že tuším presne nepovedal, kedy sváko žil. V knihe je dosť presne napísané, že mu zabili nápadníka dcéry v Prvej svetovej vojne a na vojnu bolo viac odkazov. Spisovateľ tu dokonca opisuje niečo ako spomienkový optimizmus – ako dobre sa lovilo (rozumej pytliačilo) „pred prevratom“ za grófa Pálfyho. Vtedy mal vraj každý dedinčan flintu schovanú vo vŕbe alebo v slame.
V seriáli bola slovenská krčma, ale veru sváčko sa často zastavovali v židovských krčmách, „lebo aj Icíkovi treba dať zarobiť“. Respektíve jeho kone automaticky zastavovali pred známymi krčmami. V krčmách sa sváko nenápadne opieral chrbtom o tabuľu a zotieral dlhy opilcov, čo sa v knihe opisuje ako veľký altruistický čin. Vôbec židov asi spisovateľ nemal rád, lebo raz ich Ragan podviedol, keď im predal zničené podošvy. Boli mäkké a vodnaté, nedali sa nosiť. Ale sváko si dočkal do zimy, keď stuhli a vtedy ich vykšeftoval.
Jedna scéna v knihe mi prišla ako vážny podvod, nielen lapajstvo. Prišiel ku svákovi kupovať futro dobrý zákazník a Ragan žiadne nemal doma.Tak utekal ku svojmu dobráckemu susedovi Janovi a ten mu dal svoje kvalitné futro (lebo mnohí Brezovania boli garbiari). Svákovi sa ale Janovi nechcelo platiť, tak že mu vráti polku futra… lenže vrátil mu len nejaký nekvalitný a nepoužiteľný brak. Vraj „aby sa aj Jano zaúčal“. Čo ja viem, podľamňa šlo o čin hodný sociálneho demokrata. Však aj sváko bol istú dobu richtárom alebo podrichtárom (asi za vojny, to sa v seriáli vôbec nespomenulo) a potom bol prísažným (a kniha končí tým, že rozmýšľa o kandidatúre za senátora).
On ten Ragan robil aj iné hazlíctva – napríklad keď mal vziať na prázdnom voze nejakého šveca, tak mu zlomyseľne vyhodil nošu, takže chudák musel ísť pešo po ňu naspäť – a ešte ho ten sváko nepočkal kde sľúbil. Alebo mal až dve vrecká na tabak – jedno svoje, vždy plné a jedno prázdne, čo ukazoval, keď mal niekomu dať z tabaku. Sváko dosť chodil peši, a niekedy to boli desiatky kilometrov denne. Do vlaku ho dostali len raz, ale keď zapojili lokomotívu opačne, tak sa zľakol a išiel domov pešibusom.
Ako sme už povedali, sváčkove koníky sami zastavovali pred krčmami na obligátne tri deci modranského vína (v seriáli tuším objednával pol litra). V krčmách mával ostrý jazyk a raz ho aj Myjavci zmlátili na ceste domov v tme. V knihe nebol opísaný ako opilec. Síce pil v jednom kuse, ale jeho žena bola rada, že nepije a nekartuje. Len si dával svoje tri deci, občas si ráno dal liter vareného (to bolo znamenie, že celý deň môže piť surové víno v ľubovoľnom množstve) a sem tam si dal borovičku alebo slivovičku. Čiže veľa nepil :). Keď bol už starší, tak ráno si dával tri deci borovičky „na pretretie zraku“ a potom ešte v krčme ďalšie tri. Čiže deň začínal šiestimi borovičkami, ale inak bol skoro abstinent. Keď vzniklo Československo, tak sedel v krčme niekoľko dní nonstop.
V seriáli bola scéna ako chytil zlodeja sliepok. Tá bola i vo filmovom podaní dosť zlá (to sme my, sliepky, ehm) a v knižnej som zase nepochopil, prečo si cigán značkoval cestu kde chce večer kradúť. V seriáli mal nejaký smiešny revolver, v knihe nechal zlodejovi cigánovi vyplatiť 20 rán palicou na päty. Keď zastával úrad, tak vraj na nikoho nezneužíval fyzicky svoju moc, len cigánov čo sa pobili, občas prešiel býkovcom.
V knihe ma zaujalo aj ako sváko Ragan robil politické narážky, napríklad na Turkov a spojenectvo s Uhorskom. Alebo ako nemal rád psov – hádzal po nich skaly a ľad, alebo keď mu pes omočil koleso na voze, tak na psa kričal, aby mu olízal riť. No proste v knihe mi došiel ten Ragan drsnejší ako v rozprávkovom podaní Jožka Kronera :).
V knihe bolo aj ako mu umrela dlhoročná manželka sváčka. To bola smutná časť v inak veselej knižke a treba povedať, že chuderka došla na lakomosť. Najskôr si zlomila obe nohy na poľadovici, potom dostala španielsku chrípku, nakoniec ju brali kríže a chradla. A jej rodina sa na porade zhodla, že budú najímať všelijaké baby zelinárky a ľudových liečiteľov, lebo normálni doktori sú drahí. Keď manželka umrela, tak bol sváčko zlomený, predsa len to bola dobrá manželka, slúžila mu ako brzda na voze (keď išli z kopca, tak sváko zvolal Stará hamuj! a babka zoskočila z voza a brzdila).
Ale nakoniec sa vo veku 65 rokov Ragan opäť oženil. Zobral si bohatú „amerikánku“, ženu čo sa vrátila z Ameriky s tučnou vkladnou knižkou. A v deň svadby poslal sváko svojho vyjednávača, aby mu tú vkladú knižku dala. Zneužil to, že vdova by sa už zase nevydala a nechcela mať posmech v deň svadby. Jednali sa až do večera a obrad bol pri sviečkach, no sváko dostal svoju vkladú knižnku – opäť sa neženil do luftu.
Ryba dyna, rechtor svina – potrebujú liter vína!
Najdlhšia kapitola v knihe je venovaná zabíjačke a treba povedať, že tak krásne ako Šándor zabíjačku hádam nikto neopísal :). A opäť – celý ten slávnostný rituál bol o dosť drsnejší ako v seriáli. Sviňka sa bránila, bolo ju treba poriadne tresnúť sekerou po hlave. Keď dcére Jude bolo svini ľúto, ta v seriáli jej povedali len jednu vetu, ale v knihe ju celý deň trápili, že ona je vinná za to, že sa niečo nedarí.
Na zabíjačku sa chystali Raganovci dlho, bol to tradičný sviatok. Mali tri svine – brav im zdochol na červienku a jednu sestru svini predali (vtedy prestala žrať). Veterinár síce zakázal jesť nakazeného brava, ale v noci ho cigáni vykopali, zjedli a nič im nebolo.
Na zabíjačke došlo k najkvalitnejším fekálnym vtipom zo svákovho repertoáru. Od jedného chlapca si sváko požičal jeho nový nožík na odrezanie chvosta -a nožík sa stratil. Chlapec sa rozplakal, až nakoniec vytiahol umazaný nožík prasaťu z konečníka. Inému chlapcovi sváko sľúbil nový prstienok – po dlhom presviedčaní strčil chlapcov prst svini do riti. Všetci diváci išli umrieť od smiechu.
Večer na karmine (povinnom pohostení) lakomý sváko do hostí cpal duple polievky a kapusty, aby boli plní až príde rad na jaterničky. Akurát farár a zať zvládli aj cennejšie chody viackrát. Sváko celý čas predstieral pohostinnosť, ale strážil, aby mu hostia nezožrali príliš veľa zo svine. Stojí za reč, že celú zabíjačku všetci popíjali a večer sa už rozšrotovali naplno. Vtedy začali všetci hromžiť na Baťu, ktorý berie garbiarom a švecom prácu.
Keď dákemu hodovníkovi došlo zle, vybehol von chváliť Dávida, ale “po brezovsky” čiže tak, že zaťal zuby a nepustil husté, len riedke, husté prehltol a vnútri vypil kávu. Cigán Jožo chválil Dávida poležiačky, čo sa páčilo svákomu psovi Sultánovi, oblizoval mu zvratky – a to sa zas páčilo cigánovi, vraj len utieraj, potom ja utriem tebe. Skrátka, nie všetci scény z knihy si filmári trúfli vypustiť medzi divákov, hoci by im boli povedomé :).
