Pred rokom a pol v zime zomrel majiteľ trnavského Irish Pubu a odvtedy bol tento podnik zavretý. Mal som tú starú špeluňku rád. Bola drevená, lacná, mala viac poschodí. Možno aj najväčší podnik v Trnave. Keď v Nitre stál Guiness 4,50 a v Bratislave 5,50+, v Trnave ho bolo dostať za 2,80. A aj tak som nikdy nikoho nevidel ho tam piť a veľmi často som mal pocit, že som prvý zákazník v dni, čo si ho dáva. Raz som sa opýtal barmanky s detskou tvárou, či nechce ten Guiness kúsok odpustiť najprv… myslela si, že ju obťažujem. Ale mal som pravdu – dostal som trubkový zvyšek zo včerajška. Nostalgické spomienky.
Teraz to otvorili. Na pivnom pochode Trnavská 13ka. Z tej Irish vypadol veľmi dávno už tak pred desiatimi rokmi. Prečo? Starý majiteľ len mával rukou. Možno to bolo drahé, neviem. Samozrejme, že dať otváračku na veľký pivný sviatok je dobrý nápad. Tak som sa sem vypravil. Ale vôbec som sa nepotešil.
Z nejakého dôvodu podnik zrekonštruovali tak, že z neho vyhádzali všetko drevo. Boxy, televízory s fotbalom, to vybavanie vnútri šlo von. A po vyvrhnutí vnútorností zostalo to, čo vidíte na obrázku. Zopár vratkých stoličiek a zopár vratkých stolíkov. A vonku na terase tie masívne lavice nahradili ešte vratkejšie ministoličky pre detičky a ministolíčky…pre koho vlastne? Áno, stará vintage krčma je preč, nahradilo ju generická prázdna architektúra ľudí, ktorú navrhujú ľudia, ktorí nechodia do krčiem. Čo bolo zlé na starom interiéri? Vyzeral staro? Veď to bolo na tom to dobré. Ktorá krčma sa udržala v Trnave tak dlho?
Prvá vec po vstupe: strašne ma ovalil smrad spáleného oleja. Ale naozaj strašne. Na to že sa tam smažilo asi len pár hodín… veď ešte večer predtým to ani nevyzeralo na otvorenie. A zrazu 10-ročný olej. To zato, že tam nie je vzduchotechnika. Tam kde sa je, musí byť klimatizácia – to vie každý. Starý majiteľ to riešil tak, že mal okná otvorené na 3 centimetre a v kuchyni piekli iba pizze a veci, čo hentak nesmrdia (nie burgre a hranolky ako teraz).
Ináč, tie jeho pizze pred covidom stáli 3,60 eura a po covide cca 5,50? Mal neskutočné ceny. A keď sa ho čašníci pýtali, prečo nezdražie, tak povedal, že mu tam nebude nikto chodiť. A tak tam bolo lacno a chodili tam ľudia. Ale žiadni sociálni demokrati, často aj všelijaká chudoba. No proste – malo to názve Irish, ale bola to čistokrvná slovenská krčma s lacným pivom a fejkovou kofolou. Tej falošnej kofoly za jedno euro som tam vypil hektolitre, keď som čakal na autobus, zastávka je totiž iba 5 metrov odtiaľ. Jediné čo potrebovalo prerobiť, boli záchody, tie sú aj prerobené teraz, ale tak zvláštne to pôsobí.
A teraz, čo je najhoršie. Veľmi krátko predtým otvorili krčmu hneď vedľa v tom istom dome. Identickú a presne rovnako generickú bez nápadu. A oproti cez cestu je All1One, čo je v podstate to isté. Takže teraz sa tam tiesnia na piatich metroch štvorcových tri kčmy s pravou kofolou, čo stojí 2,5-3-krát viac ako predtým :). Vedľajší podnik má inak na priečelí veľkú šípku, Irish premenovaný na Sýpku si tiež dal k názvu veľkú šípku, čo dosť napovedá o názoroch začínajúcich slovenských podnikateľov :). Ale šípka mi až tak nevadí, ako to, že cez obrovské okno je tam z chodníka vidno do mužských záchodov, ako tam zákazníci močia. Fotku sem pridávať nebudem, ale ak sa chcete dívať na uľavujúcich pánov, tak na Ľudmily Podjavorinskej 37 :). (Vždy som si myslel, že tá ulica sa volá Kollárova).
Tie krčmy nie sú dobre vymyslené. V Novelle som pri svojej jedinej návšteve bol sám, boli tam asi 4 brigádnici čašníci a dvaja chlapíci, čo vyzerali, že to tam vlastnia. V Sýpke na bare ešte väčší pretlak – v podstate tam stálo asi 7 ľudí v čiernych tričkách, nebola medzi nimi ani 5 cm medzera. Vonku na terase ďalší. Jedna dievčina napísala na papierik, že chcem Kofolu za 2.90, druhá mi ju načapavola a treťej som zaplatil, automaticky aj s prepitným, lebo nemala vydať. Presne takto fungovali sovietske obchody tesne pred tým než to skrachovalo. Z každého aspektu tých krčiem tam kričí, že sú to začátečníci. To by sa starý majiteľ Irishu divil! Ten tam mal dlhé roky takého vedúceho, čo mohol súťažiť o najrýchlejšieho čašníka na svete (bez srandy).
Pamätám si ako z toho majiteľa mal personál rešpekt. Aj sa o ňom popísalo na internete niečo, čomu úplne neverím, ale napríklad keď mu tam raz neprišli brigádnici naraz na smenu a nedohodli sa medzi sebou, tak si ich tam posadil do boxu, v podstate na nich ani nekričal, ale nič zvláštne nepovedal, ale fyzicky sa ho vtedy báli. Kde sú tie lanské snehy? Zdá sa, že je po Irishi, aj keď tabuľa vonku ešte visí.
