Šaláty majú všade. Je to veľká klasika. Asi zato, že na tom sa nedá nič pokaziť. Naozaj? No, môžete ich urobiť suché, dať do nich málo zeleniny… vlastne sa dajú dosť pokaziť. Toto je recenzia na šaláty, ktoré sa najčastejšie volajú Cézar a pod., keď už je to listová zelenina (tzn. nie šalát typu pomelieme sledie hlavy s majonézou a nazveme to po morskej rybe).
- Cézar šalát v Pivárni Bokovka. Hore na hlavnom obrázku. Začínam ním len zato, že je pekný, niežeby som ho považoval za topku :) (to by tam nesmeli byť ančovičky, ktoré sa podľa mňa málokde hodia). Ale za 7,90 je tak akurát v tomto momentálne vychytenom podniku v Trnave. Čo ma na ňom najviac zaujalo, že dresing chutil tak nejak čisto majonézovo.
- Cézar šalát v Al Trivio. V rovnakom nákupnom centre ako Bokovka.. za 8,90 euro. Vlastne podobnosť je až zarážajúca :). Chlebíčky boli veľmi dobré, domáco pôsobili. Ale ani tento šalát nie je topka. Ani reštaurácia mi nepadla do oka… pizza za 10 euro a je to tá najgenerickejšia najfádnejšia pizza na celom svete. Chcelo by to nejaký nápad, nielen taliansky názov a čisté prostredie.
- Taliansky šalát v La Finestra. Ďalšia reštika s talianskym názvom… kde som si dal Taliansku polievku a Taliansky šalát :). Za zmienku stojí, že z piatich šalátov ani jeden nebol s kuracím mäsom, ale štyri vegetariánske a 1 s rybou. Vyzerá dobre, ale kombinácia parmezán olej je predsa len trošku suchá. Keď som tam bol, tak si čašníčky dvíhali tričká a ukazovali ako pribrali / schudli po Vianociach.
Caprese šalát v Ti Amo. Ďalšia talianska… zíív. Vedľa mestského úradu v Trnave, takže tam asi chodievajú úradníci utrácať úplatky. Už ma to podniky s talianskymi vlajočkami pomaly nudia. Hlavne, nejak extra ma neoslovil šalát. Trošilinku slaninky.. a dosť malá porcia. Práve tu padlo rozhodnutie, že prestanem na mape hľadať talianske mená, lebo evidentne už na to nie je doba :). Ale inak, tunajšia pizza mi chutí
- Cezar šalát v Skanzeen v Brne. Poďme na ťažkú váhu. Toto je, vážení, šalát, tak ako si ho predstavujem ja. Vo veľmi príjmnej špeluňke pripomínajúcej slovenskú a valašskú kultúru (to budeme asi my, aj halušky tu mali). Za 139 KČ? Paráda. Chrumkavé kuriatko… kopec dresingu a pocit sýtosti na konci. Aj také modré taniere sme mávali dakedy doma :). Zaujímavé, že mal tento šalát v názve „bez ančoviček“. Čo je ďalší bod k dobru.
Fitness šalát v hlohoveckom Kelte. A prichádzame k mojim obľúbeným teóriám. Tento zázrak s kopcom mäsa za smiešnych 3.50 eura mám totiž veľmi rád a veľmi často na neho chodím. Sprevádza ho pocit, že sa ma nikto nepokúsil ošmeknúť a že kuchár chápe, že sa k nemu chodia ľudia najesť. Vlastne… šaláty bývajú najlepšie vo všelijakých okrajových podničkoch v malých mestách. V centrách väčších miest vám za 10 euro nosia šaláty, kde vedúci kuchyne počítal každé zrnko v rajčine, len aby preboha to nemalo o 1 miligram viac.
Cézar šalát v piešťanskom Auparku. Nuž a na záver, nesmieme opomenúť nákupné centrá. Fascinuje ma, že v nich mávajú celkom dobré šaláty – logicky, inak by skrachovali. Najhorší šalát v živote som mal napríklad v nitrianskych Mlynoch – suchý ako lono učiteľky strojopisu. Naopak, v Auparku v Piešťanoch to bol docela dobrý obed, a dobré šaláty mávajú aj v Bratislave a inde – urobí vám ho znudená ženská vo fľakatých teplákoch, ale aspoň vie, že život potrebuje šťavu.
