Malý exotický duelík, ktorý nie je až taký exotický – k týmto pivám sa už u nás dá dobre dostať. Niežeby sa stali vyhľadávaným artiklom. Stále ide o to, že ho ochutnáte a potom si poviete, že sú aj lepšie pivá.
Saigon hore na obrázku – už mám za sebou detské obdobie, keď som sa z etikety snažil vyčítať informácie. Je to zbytočné. Pivo mali v ázijskej reštaurácii, pri ktorej je pripojený supermarket s ázijskými potravinami a pív majú teda dosť. Reštiku cez lockdowny veľmi pekne zreštaurovali – i keď ponuka je identická ako predtým a vo všetkých ostatných reštauráciách (proste to tak máme radi).
Pivo je síce slabé na alkohol, ale chutí ako keby tam alkoholu bolo dvakrát toľko. Silný alkoholický odér, ktorý všetko prestupuje. Silná nasladlá chuť – je to presne ku korenistému jedlu, lebo osamote sa to piť veľmi nedá. Nie je to veľmi dobré pivo.. pritom podľa internetu taká veľká značka. Je vidno, že Vietnamcov kedysi učili variť pivo Francúzi. A tí sfetovaní Američania, ktorí si vyhadzovali v Saigone z kopýtka, po tom čo im Vietkong postrieľal polku kamarátov na Kóte 112, tomu tiež nijak nepomohli. Vietnam je pivná krajina v rámci Ázie, ale zdá sa, nie podľa stredoeurópskych chutí.
V Indickej reštaurácii Chutney na Obchodnej ulici v Bratislave som si dal Tigra – bol vypísaný na tabuli. Hm. Vidíte – slabá slamová farba, iste to bude vodové… a aj bolo. Čiže žiadny extra zážitok. A predsa, Tiger asi dnešný duel vyhráva – vodové pivo je totiž od smädu dobré – a verte mi, po prekorenenej paneer pizze s kilom karí budete dosť smädní. Celkovo platí, že za tie ceny (2-3 alebo aj viac eur) tieto pivá nestoja… Človek chce iba vyskúšať.