Podľa akého kľúča sa dá najesť v Prahe? Netuším. Bol som na výlete, pozreal som na hviezdičky v TripAdvisore a skončil totálne mimo.
Žižkovská fanka. Áno, najviac ma oslovila táto prostá zednícka poživeň u Slovanskej lipy. Fanka (murárska naberačka) asi nebola projektovaná, aby ju piekli v trúbe (viď. zhorená rúčka), ale inak, výborný nápad. Celé to bolo veľmi sýte, veľmi slušná gramáž a nevládal som to zjesť. Najlepšie bolo, že u zemiačkov som mal lepší pocit chrumakvosti ako v iných reštikách a zelenina sa mi zdala čerstvejšia ako inde… Do toho trochu kuracieho mäska, mastné to bolo tak akurát – pokojne by som fanke dal plný počet hviezdičiek. Áno, niečo podobné si ukuchytím aj doma kedykoľvek, ale jedine tu som sa najedol dosýta. Cibule toľko, že spať musíte s otvoreným oknom :P.
Salát se zapečeným sýrem kozím na krutonech medových, s mandlemi a vínem hroznovým. Najväčšiu záhadu si pre mňa prichystali na posvätnej břevnovskej zemi. Sladký šalát, OK, beriem. Syra bolo trochu málo, ale OK aj to. Ale kde na obrázku vidíte medové krutóny? Sú tam 4 kúsky bagety a s tým medom je to pokvapkané. Plátky hrušky OK… ale zase chýbajú mandle. No a čerešnička na vrchu (doslova) sú tie oranžové oné so suchými listami. Keď som to bez rozmýšľania schrúmal, preblesklo mi hlavou: toto sa má tiež žrať? Nedrgali sa tam čašníci lakťami, dívej, ten vůl sežral ty suchý listy? No, aspoň viem ako chutia čerstvo pohrabané usušené listy na jeseň. Ak sa nejaký obed netrafil do očakávania, tak tento :). A tom mal v jednej pivárni „salát s uzeným masem“, kde boli dve minikocečky sľubovaného lákadla.
Kuřecí prsíčka po staročesku. No a trochu humoru na záver. U dvou koček, hospode v samom centre mesta, kde sa prezentujú ako tradičná kuchyně, som dostal toto :). Mrazené prsíčka z Alberta, staročeské hranolky z Alberta a medzitým trochu hnedého cibuľového maglajzu. V závodnej kuchyni by to bolo za štandard, ale medzi nami – babička Boženy Němcovej by sa tomuto staročeskému zázraku asi hodne divila.
