Malá oslava najväčšieho sviatku v roku – prvý augustový piatok patrí Medzinárodnému dňu piva.
Vonku sú 35-stupňové teploty, nikde ani noha, vyľudnené mesto… výborná príležitosť na návštevu Bokovky, pivárne s predraženými jedlami v Trnave, kde býva inak veľmi plno. Teraz tu len praží slnko a čašníčky znudene vypliešťajú oči na telefóny. Výborná atmosféra pre osamelého cestovateľa, už tu chýbajú len vo vetre a prachu sa prevaľujúce balíky bavlny ako vo westernoch.
Myslím, že normálne v Bokovke čapujú Budvary a do toho robia tématické týždne – a tento týždeň sú na pípe ako špeciály pivá zo Znojemského městského pivovaru. Nie je zlé, toto Znojmo, to píšem rovno na začiatok.
Štandardnú dvanástku a jedenástku odbijem jednoducho – normálne nevyčnievajúce pivá, zrejme všetky rysy majú v priemere a pivo padne dobre. Čomu by som sa chcel venovať viac, je pšeničná jedenáska (na obrázku hore). V popisku sa píše: „Tri druhy sladu – plzeňský, karamelový a pšeničný. Polotmavá farba, mierne ovocná vôňa a chuť.“ Tá farba sa mi síce nezdá až taká polotmavá, ale inak celkom dobrá pšenica, kyslosť v medziach a nie zlý „říz“.
Čo mi ale z celej série najviac utkvelo v pamäti, je – desiatka. Presnejšie, tu ju nazývajú Vídenská desítka a čo ja viem, možno za to môže to inferno vonku, ale toto ľahké pivko mi najviac sadlo. Určite aj kvôli chuti. Desítka zo Znojma totiž mala tú chlebovinku, ktorú považujem za najpivovitejšiu chuť v mojom osobnom portfóliu. Proste pivko, ktoré si rád dám viac-krát a ktoré ma donúti chodiť na záchod každých 5 minút. Lebo ten sviatok piva treba nejak osláviť.
