Je pozoruhodné, ako neskoro sa rozšíril zvyk popíjať vodku vo väčšom množstve. Vo východnej Európe existovala síce už pred svätým Štefanom, ale užívatelia volili iné nápoje.
Ešte na prelome 18. a 19. storočia písal Juraj Fándly o vodkách ako o liekoch. Sám sa považoval za vyhláseného bylinkára (napísal knihu Zelinkár) a pálil rôzne bylinkové vodky, ktoré dnes už nikto nepozná. Pritom Fándly veľmi odcudzoval opilstvo – podľa neho bolo zdravé otočiť do seba kalíštek, keď sa človek ešte za tmy hotoval do práce, ale fenomén prepíjania gazdovstiev, ho frustroval. Vodka bola niekoľko storočí iba medicína a nedostali ste ju inde ako v apatieke (v lekárni). Piť ju na pomútenie hlavy by ešte pred 200 rokmi bolo niečo, ako piť dnes Alpu – teda čin zo zúfalstva. Vraj sa vodka kedysi používala miesto zubnej pasty a vody po holení.
Potom ale aj prostí ľudia prišli na to, že je možné ju vyrábať s nízkymi nákladmi. Trik nebol v surovinách (voda a obilie), ale v opakovaní procesov pri výrobe. Moderné firmy sa väčšinou hrdia, že ich vodky sú sedemkrát destilované a sedemkrát filtrované. Nie je to podmienka, ale rozprávková symbolika sa sem zrejme hodí. Vodka sa môže vyrábať aj zo zemiakov, ryže, repy a niektorí výrobcovia si vedia pomôcť aj ovocím alebo cukrom – to však nie je pravá poctivá vodka. My za najkvalitenšiu považujeme vodku z tvrdej pšenice. Problematika tvrdej a mäkkej pšenice je tak obsiahla, že ju radšej ani nenačnem :). Len podotknem, že mäkká pšenica sa hodí viac na chleba. Na vodku je lepšia ozimná pšenica, pretože sa toľko chemicky nestrieka.
A čo voda? V reklamách na vodku vídate panensky hodvábne krištáľové studničky, ako z nich modelka rukami pridáva božskú prísadu do liehu. V skutočnosti je vodu treba demineralizovať – čo nie je úplne to isté ako destilovať vodu do ostrekovačov v aute. Drevené uhlie by už dnes nestačilo, tak sa voda (ideálne z veľmi veľkej hĺbky) zbavuje tvrdosti a filtruje cez polopriepustnú membránu v procese…. ktorý by som vlastne nemal pre dobro tohto článku rozoberať :). Aj výsledná filtrácia vodky je pekne komplikovaná vec, na internete sa človek môže dočítať o desiatkach postupov s rôznymi drahými kovmi a diamantami, ale keď s to nevidíte na vlastné oči, asi tomu veľmi nerozumiete. V minulosti číra vodka neexistovala – pretože filtračné technológie boli na nízkej úrovni, vodka vyzera skôr ako šľahačka.
Ďalšia vec, ktorej sa vyhnem, je história vodky. V skratke – existuje spor, či sa vodka prvýkrát objavila v Poľsku, v Rusku, alebo vo Švédsku. V každej krajine majú múzeum vodky, kde by vám zrejme povedali niečo iné (Varšava, Peterburg, vo Švédsku majú až tri múzeá vrátane veľmi komerčného Absolut home). Tento spor je nerozlúsknuteľný, pretože fakt, že sa slovo vodka prvýkrát objavilo v nejakom poľskom súdnom dokumente, vlastne nič nedokazuje. Na obrázku z wikipédie je ruské múzeum:
Ideálna vodka je číra a čistá, jemná, bez akýchkoľvek príchutí a pachov. Pravda, vodky sa dnes rôzne farbia a pridáva sa k nim všetko možné – je to preto, že nič nie je vhodnejšie na miešanie drinkov ako čistý alkohol (etanol) a voda. V USA majú normu, že vodka nesmie mať menej ako 40 percent alkoholu, kým v Európskej únii je to iba 37,5 percenta (takže viete prečo tie lacné blufy mávajú 37,5). Sú výrobcovia (a zaberajú veľkú časť trhu), ktorí sa ničím nezaťažujú, proste nakupujú lieh vo veľkom a spájajú ho s vodou – a výsledok nazývajú tým, čo vidíte na regáloch supermarketov.
Do pšeničného zákvasu sa pri výrobe pridávajú enzýmy a kvasinky, aby destilácia prebehla čo najčistejšie. Etanol má bod varu nížšie ako voda a tiež sa vyparuje – nie je ľahké ustriehnuť vo vodke „grády“, nejaké percentná alkoholu sa stratia aj pri filtrácii. Vodka pred fľašovaním zreje pár týždňov behom ktorých prebiehajú akési chemické vodíkové reakcie, ktorým nerozumiem.
Je tu ešte jeden zábavný fenomén – v Amerike existujú bezlepkové vodky. Samozrejme, lepok nie je v žiadnej vodke, pretože neprejde destiláciou (lepok – glutén je hlavným proteínom v pšenici). Avšak americké zákony umožňujú používať túto reklamu pre hlúpych zákazníkov, hoci je to to isté, ako keby ste chceli predávať vodu z točky bez lepku. Lepok môže byť vo vodke, iba keby ho niekomu napadlo pridať ho do výslednej vodky v rámci nejakého ochucovania.
Mimochodom, slovo vodka (malá voda) znamená vlastne to isté, čo slovo whiskey, pretože to v škótskej keltčine znamenalo voda života. V Rusku sa z obyčajného mužika mohol stať superboháč vďaka vodke – to je príbeh Pjotra Smirnova, ktorého Smirnoffku si kupujeme dodnes (nepliesť si ho s druhým Pjotrom Smirnovom, sovietskym revolucionárom a ministrom). Tento Pjotr používal veľmi šikovné techniky – keďže vo feudalizme bola propagácia tak nejak zakázaná, pozýval chudobu na ožieračky, kde všetko platil sám. Neskôr si už chudba musela platiť za svoje :p.
Ako sa teda pije vodka?
Teplú vodku má rád málokto, ideálne je vždy vychladená. Teplota v chladničke je zhruba 4-8 stupňov, vodka sa teda pije často pri teplote 7-9 stupňov po vytiahnutí fľaše von. To vyhovuje veľkému počtu ľudí, ale ani pitie zamrazenej vodky nie je samoúčelné. Jednak je vodka nápoj severských národov a pri uložení do mrazáku zmení vodka svoju viskozitu a vystupuje z nej viac jej duch.
Etiketa pitia vodky nie je vôbec ako pri whiskey alebo nebodaj víne – vodka nebola nápojom aristokracie, čiže sa okolo nej nevytvárali kulty a rituály. V Rusku sa vodka prakticky vždy zajedá (aromatickými pokrmami – uhorky, kaviár, cibuľa… inak, vodku tam vážia na gramy a používajú väčšie poháriky ako my. A pre istotu ich nerozbíjajú tak často ako vo filmoch). U nás ju zapíjame napríklad džúsom, ale to nie je pekný zvyk – kto brzdí, ten to robí preto, lebo pije vodku vo väčšom množstve. Ak si chcete vychutnať kalíštek vodky, nič navyše určite nepotrebujete. Ale nikto vám ani nič neprikazuje ani nekrúti nad vami hlavu – takéto móresy sa k vodke nehodia.
V Amerike majú veľmi obľúbené Martini, čo je v podstate vodka a taliansky aromatický vermut. Ako sa pije vodka v Rusku, ukazuje na tomto videu Inna exotickému cudzincovi :).
Ešte pár zábavných tradícií o pití vodky v Rusku:
- Cyklus je prostý – ovoňaj, obráť, zajedz.
- Nezáleží na tom, aké množstvo vodky kúpite, pred koncom žúrky idete kúpiť ešte jednu fľašu naviac.
- Pohárik neodkladáte, kým nie je dopitý – a dolievate stále tou istou rukou.
- Keď vám dvaja kamaráti povedia „mysli za troch“, zamená to, že vás pozývajú na vodku „v trojke“. Vzniklo to, keď za Chruščova zdražila fľaša vodky na tri ruble a voľný predaj bol zakázaný.
- Nepokladajte dopitú fľašu na stôl. Vraj to vzniklo tak, keď kozákom v roku 1814 po bitke o Paríž účtovali v miestnyc podnikoch ceny podľa množstva fliaš na stoloch. Odvtedy ich dávajú pod stôl. Samozrejme, dopité. Dopola plná fľaša vždy znamená, že nič ešte nekončí.
- Posledný na cestu, vychádzková palička, alebo po našom „do druhej nohy“ :). Známa tradícia.
- Prípitok „Na zdravie“ alebo „Vashe zdorovye!“ je zvláštny, keďže vodka zdravá nie je. Ale ako sme už napísali na začiatku – vodka sa pred storočiami používala výhradne ako liek.
- Žiadne pauza medzi prvým a druhým pohárikom. A len maličká pauza medzi druhým a tretím. Pijáci vodky sú zrejme netrpezliví ľudia.
- Trestné kolo. Keď sa najete pred vypitím vodky, tak musíte absolvovať trest navyše. Taktisto človek, ktorý sa do spoločnosti pridá ako posledný, musí vypiť naraz väčší pohár (aby dohnal hladinu).
Ruské prípitky
1. Za zdarovie! (Na zdravie!)
2. Za vstrechu (Na stretnutie!)
3. Za našu družbu! (Na naše priateľstvo!)
4. Za ľjubov! (Na lásku!)
5. Za raidtelej! (Na rodičov!)
6. Za našich milich dam (Na tie naše pekné ženy!)
