Opäť pár predkaranténych spomienok z nudy :).
Char kway teow. Na hlavnom obrázku vidíte toto – indonézsky Char kway teow v trnavskom Enak bistre. Názov pôsobí veľkolepo, ale preklade sú to len vysmážané ryžové rezance :). A nie je to ani jedlo bohatej triedy, je to robotnícky kalorický obed :). Nuž ale u nás platí za lepší obed za 12.50 eura. Musím sa priznať, že ak niečo nemám rád – tak je to paradajková šťava a krevety. Nuž a práve tu som zistil, že to môže byť urobené aj veľmi dobre – tento obed mi docela šmakoval, takže doteraz som jedol len rajčinové krevety, ktoré kuchár nevedel pripraviť. Kuchár v Enaku to vie.
Nepálske thali na Obchodnej v BA. Toto je zaujímavé thali (alias táckareň) v hlavnom meste. Zastrčená minišpajza v tmavej a ošarpanej pasáži… Pôsobí to veľmi prosto až chudobne – a na Tripadvisore to má plný počet hviezdičiek. Už si ani nepamätám, čo som si presne objednal – vidíte to na obrázku. Len si pamätám tú sladkú guličku napravo :). Je to klasické vegetariásnke thali, korenené, so škoricovým čajom a mliekom ako to mali radi britskí kolonizátori :P. Viac než jedlo ma zaujala samotná prevádzka. Pravdepodobne ju má originál Nepálčan – obsluha vyzerala ako otec a dcéra. Celý čas som bol ich jediným zákazníkom a oni pozerali do akejsi obrazovky… kde však nebolo žiadne video, ale iba text. Ako keby celý deň obaja čítali knihu. Menu nemalo veľa položiek, ale nebolo drahé a v bratislavskom prostredí pôsobí docela exoticky.
Krevetový rámen v nitránskom Tatami. Na pár rámenoch (vraj sa majú písať s krátkym a) som tu už bol, a musím priznať, že je to stále ten jeden istý dokola, len sa mu vymení jedna položka :). Ćiže už tušíte, že podnik mierne kritizujem :P. Kedysi som chodil na stojáka do ľudovej jedálne, kde mali jednu spoločnú vodu v kotli a len do nej prihadzovali fazuľu alebo mäso (guláš), aby sa zmenil názov polievky. Toto m pripadá podobné. Chcelo by to väčšiu rozmanitosť.
MumBhai Express Chicken. Exotický názov, ale je to len bratislavský streetfood, čo na maličkom pojazdnom autíčku stáva často pred Starou Tržnicou. Majú tam asi 3 položky na výber a vonia to po indických koreniach. Inak mi to pripadá ako najnormálnejší obed najviac sa blížiaci našim normám – mäso a ryža. Klasika.
Zeleninové biryani. Indická reštaurácia Swagatam v Nitre nemá až takú veľmi dobrú povesť (hneď vedľa je ďalší indický podnik a možno je to aj to isté). Dal som si toto biryani na vegánsky spôsob, iba s opečenou zeleninou. Tej nebolo veľa a dosť sa scvrkla – keď si niečo podobné robím doma, tak tam dám zeleniny oveľa viac a nepečiem ju toľko. Kuchárovi sa nechcelo ani biryani pomiešať, ako vidíte na obrázku. Troška pošpinené vajíčkom a biely jogurt v miske – každý aspekt tohto jedla sa dá hodne vylepšiť. Samo o sebe to nie je zlé, ale repete by som si už nedával.
