Oznam pre všetkých, ktorí zmeškali tohtoročný Animefest v Brne. Prišli ste o veľa. Či?
Musím povedať, že ako samozvaný pravidelný okupovateľ trávniku pred budovou Rotundy vo Výstavišti, sa mi Animefest 2016 páčil nadmieru. Nie som jediná, ktorá si pochvaľovala rozšírené priestory v spomínanej budove. Organizátori sa buchli po vrecku kreativity a vytvorili v hangáre miesto pre obchodníkov a obchodníčky so všakovakým tovarom. Naši poľskí bratia, podľa môjho skromného názoru, museli slušne zaryžovať na návštevníkoch. Iba ja, sťa chudobný slovenský študent, som tam nechala čosi vyše 800 „kaček“. Pre nematematikov, je to približne 33 Eur. Odniesla som si však skutočne krásne suveníry v podobe podušiek, jedla a dvoch darčekov pre kamarátov. Ak by som mala porovnať tieto české stánky s reklamnými a fanušikovskými produktami s tými v Anglicku, Rakúsku či Maďarsku, musela by som povedať, že sú v menšom počte. Ale zároveň mali čosi do seba, čo som v zahraničí nenašla. Ale možno to bol iba fakt, že sa mi produkty zdali lacnejšie ako u drahých Angličanov. Čo však naozaj musím podotknúť a kvitovať, je obrovský výber obrázkov na poduškách, šálkach, podložkách pod myš a podobne. Mňa, ako veľkého fanúšika Pokémon a Shaman King, veľmi potešilo, že som našla veľa šálok, tričiek, podušiek a iných vecí, ktoré nikdy nevyužijete s touto tematikou. Na svoje si prišli aj takzvaní „conoví všehopojedači“, ktorí sa určite zastavili pri stánkoch s rôznymi pochutinami ázijského charakteru.
Čo sa týka festivalového programu, k tomu sa tradične nemôžem vyjadriť, keďže som sa ho aktívne, a pravdepodobne aj pasívne nezúčastňovala. Odbliakala som si svoju časť Adele pri karaoke, odstála rad na všetko na čo sa dalo, posedela na rôznych obdobách miest na sedenie a pofotila sa pri mostíku s fontánou. Čo však povedať viem je, že tohtoročné súťažné cosplaye nesklamali. Pár kúskov vytŕčalo z davu, či už doslovne alebo metaforicky a zvyšok bol na vysokej alebo aspoň štandardnej priemernej úrovni. „Divnolidi“ sa rozhodli dvihnúť latku nevkusu a opäť som, čo by nevinne prizerajúci návštevník, mohla vidieť mužov v sukniach, mužov v minisukniach a mužov v plavkách, ktoré by nemal nosiť nikto. NIKTO! Ale ako sa hovorí: „What has been seen can not be unseen.“ Moja smola, že mám oči.
Napokon by som mala ako správny Slovák povedať aj pár slov zloby, hnevu a závisti. Tak poviem v skratke, že som nazlostená, že Animefest ubehol tak rýchlo, nahnevaná som, že som si nestihla pokecať so všetkými kamarátmi, ktorí tam boli a skutočne od srdca Animefestu závidím tie milé, ochotné a krásne bytosti v podobe troch postarších žien v šatni pri cosplay prezliekarni. Skutočne som také milé dôchodkyne ešte nikde nestretla. Správali sa k nám ako k ľuďom, nehnevali sa, keď sme si kufor aj na štyrikrát pýtali a dokonca sa úprimne zaujímali o náš život – študentský aj cosplayerský. Ak by sa to dalo, poslala by som tam na prevýchovu nemenovanú pani z petržalského Domu kultúry. Ak ste na Animefeste ešte nikdy neboli, určite vám odporúčam ho navštíviť a na vlastnej koži zažiť silu tohto nezabudnuteľného festivalu. Pauli Jelínková
A prekvapujúco – fotoreportáž na záver
