Na pive
Protest proti gorilám

Tento článok je nepodpísaný a útočí spôsobom ad hominem, preto by ho žiadny Chmelár nemal čítať.

Prečítal som si komentár Eduarda Chmelára o tom ako Penta kupuje SME. Veľké sklamanie. Pán docent si vždy dáva záležať, aby boli jeho texty na najvyššej úrovni. Tentokrát spadol na úroveň internetových diskutérov-fighterov. Tých, ktorí mu na SME blogu tak liezli na nervy. Je to ako zistiť, že Lev Tolstoj písal porno poviedky.

Pentu a systém… odbil pán docent dvomi kratučkými vetičkami. A potom sa dal do – do čoho vlastne? Vybavovania si účtov za starú Prácu? Pretože nikdy sa pán docent tak mohutne neoprel do žiadneho slovenského periodika a žeby tu bol priestor. Nekonečný slovenský príbeh o brvnách v očiach a susedových kozách. Troll žáner.

Pán Chmelár, do kolegov sa nekope v žiadnej profesii. Obzvlášť, ak sú aktuálne zrazení na kolená. Nie je to gentlemanské, ani kolegiálne. V istých situáciach je mlčať zlato.  Stavovská solidarita medzi novinármi teda neplatí, a to je výraz z vášho komentára. A to ste u nich predtým toľkokrát dostali priestor na vyjadrenie… Prečo ste už vtedy nevypisovali, akí sú redaktori SME nýmandi? Prečo zrovna teraz jatriť staré rany? Z obvyklého arzenálu internetového fighera chýba už len myšlienka, že Piano je zlodejina. A Sorošove fondy.

Váš komentár tentokrát nepriniesol nič nové, iba ste si uľavili. S istotou človeka, čo vie viac ako iní. Termíny ako sloboda alebo pluralita názorov používate hlava nehlava, význam sa degraduje.

Ako by vám bolo, keby ste v nemocnici čakali na amputáciu ruky a začali by vám známi poza chrbát trúsiť, že sa vaša práca nedá použiť ani ako pedagogický materiál? Čo je teda váš “dream” študijný materiál? Extra plus? New York Times? Komsomolskaja pravda?

Problém je, že ste viac akademik ako novinár. Keby ste 20 rokov zarezávali v nejakej redakcii, určite by ste písali inak, pán docent. Rutina v tejto profesii nie vždy dobre vplýva na svoje deti.

Stal sa z vás vlastne ten, z koho ste sa vždy smiali – rýchlokvasený odborník na všetko. Včera Irak a Afganistan, dnes ste analytik rusko-ukrajinskej vojny, hoci s tými krajinami nič dokopy nemáte, zajtra ste špecialista na úplne inú vojnu. Všetko iba v rovine teórie.

Ale merať kvalitu slovenských novín zahraničnou rubrikou je – absolútne mimo. To robia internetoví fighteri, ktorí presne vedia, čo si myslí Ukrajinec a Rus, ale nevedia vymenovať ani jediného poslanca vo svojom meste. Veľmi lacné. Expertov na Blízky východ máme veľké zásoby, ale miestne verejné lúpeže nikto nerieši.

Zahraničie neukazuje o kvalite novín veľa – pretože Slováci NEMAJÚ zahraničné spravodajstvo v pravom zmysle slova. U nás sa len prekladajú správy. Môžete prekladať americké zdroje, alebo čínske, ruské, české, ale nikdy nie ste pri deji. Zrovna na tej Ukrajine bolo aj pár slovenských reportérov… Ale byť konflikt trochu ďalej, ani jedna slovenská redakcia na to nemá. Robiť spravodajstvo zo zahraničia je príliš drahé.

Napísali ste, že bývalý šéfredaktor Šimečka (ktorý sa s redakciou rozlúčil v zlom) povedal o SME, že nehľadá pravdu, ale ju má. Toto beriem. Často je to naozaj tak. Ale tieto slová vyslovil Šimečka v úplne inom čase, v úplne inej situácii, v odpovedi na úplne inú otázku. Prečo sa ho ako novinár nespýtate dnes, čo si myslí o akvizícii Penty? Nevšimol som si, že by dnes v Respekte písali s takým pohŕdaním o SME ako vy, pán Chmelár. Nedal by sa onen výrok použiť – na mnohých?

A ešte – naozaj bol nutný citát s nacistami a luteránskym pátrom? Tak funguje myseľ internetového fightera – neustále strieľať po sebe boľševikmi a fašistami.

Ako to, že najväčší zástanca plurality názorov, ktorý hlásal, že kvôli rovnováhe v spoločnosti by každé politické krídlo by malo mať vlastné noviny, je zrazu tak otrávený z novín, ktoré neznáša a je tak “nútený” trpieť ich čítanie. Najväčšia záhada slovenskej duše je, prečo ľudia nenávidiaci názorové smerovanie v jednych novinách, do nich neustále vracajú – len aby si vyliali zlosť. Voľakedy Mečiarove babky tlačili Markovičovu sledovanosť.Choďte ku konkurencii – pre vaše duševné zdravie.

Navštevovali smečkári Mikloša, ktorí im dával rozumy? Asi áno. O tom nikto nepochyboval, kto na akej strane barikády stojí (či modrí vs červení alebo rusofili vs rusofóbi). Ak ten Mikloš dával materiály na kauzy proti smerákom, je to v poriadku. Lebo smeráci zase dávajú materiály na opačných, pamätáte si, bejby Vanda a piča Paťa, tak je to aspoň trošku v rovnováhe a čo to máličko vypláva na povrch.

Vyčítate im, pán docent, že nepíšu to, čo si želáte. Ďaľšia nezmyselná (nedôstojná) požiadavka internetového fighera. Dokonca je na to taká skratka – je to sprostá propaganda a hotovo. Pripomenulo mi to komentár, keď v Novom čase v článku o Andrey Vadkerti diskutéri tĺkli hlavami, prečo nepíše NČ radšej o fašistoch v Kyjeve. Dúfam, že chápete tú železnú linku Vadkerti – Kyjev.

Vôbec, pán Chmelár, učíte žurnalistiku, ale pozastavujete sa nad vecami, že rýchle internetové články bez korektúr sú plné chýb. Dá sa to ospravedlniť tým, keď ste po štúdiu nakrátko pričuchli k novinárčine, tak internet bol ešte v plienkach. OK, ale ako to preboha súvisí s tým, že Penta kupuje SME? Ďaľší lacný kopanec internetového fightera? Viete, aký typ ľudí vám pichá do oka gramatickou paličkou? Tí istí, ktorí vám komenty pod vašimi blogmi plnili vedrami spamu, až kým ste im to nezatrhli a nechali si len tých čitateľov s pozitívnou odozvou.

Prečo sa zastávam SME? Pretože podľa môjho názoru potrebujeme investigatívcov a nie komentátorov. Investigatívnych je málo. Máme nedostatok chlapov a žien, čo majú gule ísť proti tým hore. Alebo len ukazovať na radových úradíčkov, ktorí predražujú všetko, čo štát alebo samospráva nakupuje (vraví sa, že štandard v našich kotlinách je +30 percent).

Jasné, môžu byť smečkári trápni, napríklad keď mapujú Kiskove cesty alebo dlho šetrili Gorilu. Ale nakoniec – kto s tým vyšiel von, že. Na gorilom proteste som bol, ale nebolo to ono. Okolo niektorých mien v SME sa utvorila aura zvláštnej nevraživosti, ktorej nerozumiem. Veď napr. Procházková je v Rusku ako doma, na rozdiel od milovníkov Rosije, ktorí tam v živote neboli.

Alebo Morvay – často slohuje proti Maďarom, to by mali Hejslováci predsa obdivovať. Načo to tu rozoberať. Keď tie tváre nemám rád, neodoberám ich kanál a žijem si. Pri vašich slovách, pán docent Chmelár som mal pocit, že aj vy by ste občas rád označil svojich protivníkov za ovce, ale dokážete sa opanovať. To ja sa až tak dobre neovládam, ale hromadnú výpoveď by som za patetické gesto neoznačil. Výpoveď je… výpoveď. A nezamestnanosť je ponižujúca.

Komentátorov máme na Slovensku zhruba 3 milióny. Veľa z nich sú zatrpknutí, naštvaní, frustrovaní ľudia. Tá hŕstka, ktorá sa dostane na papier, by sa týmto Slovákom typickým vlastnostiam mala vyhýbať. My však potrebujeme aj buldogov, čo budú pátrať po obchodoch Penty so “štátom”. Načo sú nám komentátori, ktorí budú škodoradostne kopať po mŕtvolách čo zostanú v brázde po Pente? To nechajte na svojo kamarátu Ľuboša Blahu, marxistu v službách domáceho veľkokapitálu a vychádzajúcu hviezdu internetovej fightovačky.

Na otázku, ktorých novinárov na Slovensku si vážite ste uviedli rozhlasáka nestora, hlásateľa správ vo verejnoprávnej televízii (?), komentátora s utriedenými myšlienkami a čistým slohom, dravú ženskú, čo v dobrom zmysle rýpe do mocných a chlapíka, čo v Pravde píše zahraničné spravodajstvo vašou optikou. Žiadny typický investigatívec… A práve oni potrebujú podporu publika, lebo mocenské zložky a páni sú proti nim. Miesto toho sú tí, čo si dajú robotu vložiť svoje meno do rozlúsknutia kauzy, len vláčení plebsom po kopčekoch pohŕdania.

Naša žurnalistika nemôže byť dokonalá. Preboha, veď celá naša krajina má obyvateľov ako jedno väčšie mesto, mizernú kúpnu silu a ešte k tomu 3/4 čitateľov sa nazdáva, že noviny by mali vyrábať súkromné firmy zadarmo. A chceme stovky periodík. Nie sme jednoducho len príliš nároční?

Máme úbohú žurnalistiku, bla bla bla. To je denné klišé, ktoré každý rád používa. Samozrejme – ukazujúc prstom na iných. Podľa vás hlavne SME je nositeľom bulvárizácie u nás. Asi nemáte na mysli celebritky a autonehody, ale… vážne vás nenapadlo iné médium?. Videli ste veľké svetové portály ako Buzzfeed, Mashable alebo 50 ďaľších? Obávam sa, že staré časy skončili. Klasická žurnalistika je tatam a dozrel čas na nové debaty, než si vyhadzovať blato spred 15 rokov na oči. A celá táto búrka na dne nočníka je zbytočná.

No dobre. Prečistili sme si trubky. Ostáva už len otázka – čo teraz s tou našou nešťastnou slovenskou žurnalistikou? Pátos je meč, čo má dve ostria. Keď nepodporujete, aspoň nehádže polená pod nohy.

 

 

 

 

 

O autorovi Zobraziť všetky články

admin