Nie je pravda, že muži plačú len pri šúpaní cibule. Hra Darkfall vohnala slzy do strniska už nejednému monitormi ošľahanému veteránovi. Darkfall je drsný… je ťažký, oveľa ťažší ako si sviatočný hráč môže predstavovať. S nikým sa nemazná a tresty sú ultimátne.
Už nespočet slabých pováh túto hru naštvane vymazalo z disku kvôli nevinnej situácii. Tak veru, lamy, newbíci a priaznivci Star Wars budú v tejto hre len ryť rypákom zem. Napriek tomu má Darkfall svoje veľmi osobitné čaro a stojí za vyskúšanie nielen tým, čo si na záchode utierajú zadky šmirgľom.
Kdekto si dnes myslí, že je pán skiller zato, že vyhral pár arén vo Warcrafte. Tu takých žerú goblini v štartovnej lokácii na raňajky. Nehovoriac o živých hráčoch. Pri Darkfalle treba totiž na úvod povedať, že po smrti vás môže každý dokonale okradnúť. Žiadna cenna zbroj nie je „prilepená“ k vašej duši a nepriateľovi poslúži rovnako dobre ako vám. Táto hra je o politike, nepriateľstve medzi klanmi, dobýjaní dedín, vyberaní pomníčkov nepriateľov a všeobecnej nedôvere. A tiež o častej návšteve banky :).
Ste zvyknutí z iných MMO hier, že si to rozdávate s potvorou a kúsok od vás nečinne stojí skupinka ďaľších nepriateľov, ktorí sa tvária ako keby sa nechumelilo? Na to tu zabudnite. Obyčajná potvorka vás vidí pekne zďaleka… žiadnych 30 yardov ako inde. Často počujete svišťať strely naokolo a ani nevidíte ich pôvodcu. Keď sa mlátite s jednýmm, tak zvyknú pribehnúť ďaľší kamaráti . Často je to dôvod na taktický ústup. Nie je to hanba, je to nutnosť a prejav zdravého úsudku. Hra je teoreticky sandbox, dá sa ísť kamkoľvek bez obmezdení, loadingov, hory nie sú prekážkou. Ale v praxi z bezpečnostných príčin sa budete pohybovať len tam, kde to dobre poznáte.
Inteligentní nepriatelia – tŕň v zadku
Móda dnešných hier je mať na mape kvantá tupých obmedzených potvoriek, ktorých statočný hráč kostí po stovkách, odmenou je ilúzia o vlastných schopnostiach. V Darkfalle sú potvory inteligentné. Niekedy priam „vychcané“ ako sa hovorí. Bitka s kúzelníkom môže byť hotová šachová partia na niekoľko minút. Potvory pobiehajú sem a tam, keď idete na nich s mečom, utekajú preč, keď ich chcete soliť z diaľky, nalepia sa na vás. Často menia taktiku, čiže nemôžete vždy predvídať, čo spravia. Projekty za stovky miliónov dolárov nie sú schopné NPC entitám vštepiť viac ako 1 primitívny skript (hráč na dosah – búšime). Zabiť 10 naoko ľahkých koboldov do hodiny môže byť quest nad hráčove sily.
Amatérskym lukostrelcom, ktorí považujú za umenie kliknúť raz na nepriateľa a zasýpať ho mrakmi šípov ako z guľometu, nastanú ťažké časy. Tu totiž treba… naozaj mieriť. A tiež naťahovať luk. A starať sa o zásobu šípov. V prípade rýchlo sa pohybujúcich cieľov sa osvedčia naozaj len skúsení virtuálni strelci. Mimochodom, nepriatelia na vás sypú tiež šípy, no z veľkej diaľky to nie žiadna sranda ani pre počítačové monštrá ani živých hráčov.
Máte zlé pripojenie? Tak na Darkfall pozor. Aby ste si nakoniec od zlosti nerozbili klávesnicu – lag uprostred bitky môže spôsobiť odpojenie z hry a stratu všetkých vecí, čo máte, nehovoriac o zabitom čase, nedokončenom cieli atď. Nie náhodu obsahuje táto hra funkciu autokick, ak vám príliš klesne FPS – technický problém môže skončiť pohromou. Chápete? Ak vás pri hre často vyrušujú rodičia, radšej to ani neinštalujte a zahrajte si nejakú flashovku v prehliadači.
Potencionálnych hráčov môže odstrašiť aj dlhá doba, ktorú treba všetkému venovať. Napríklad craftingu – rúbať do skaly môže zabrať hodiny. A byť AFK a na Facebooku si prezerať fotky, môže znamenať, že vás medzičasom niekto obral o celý náklad. Mimochodom, suroviny na craft sú všade – stromy sú všade, skaly sú všade, kríčky s bylinkami nerastú len v kúzelných záhradkách. Dlho trvá postaviť si dom, loď, ale trebárs aj dobehnúť po smrti k svojej mŕtvole a dúfať, že tam niečo ešte nájdete.
O estetickom zážitku to nie je
Rovnako sa Darkfallu oblúkom vyhnite, ak považujete grafiku či zvuky za meradlo kvality hry. Toto je naozajstný oldschool, nie pre usmrkancov, čo sa nazdávajú, že keď tá hra má pekné bzučivé svetielka, tak bude najlepšia na svete. Popravde, grafika je dosť obstarožná a svet akoby prázdny, nikde žiadne spriatelené NPC, len zopár nevyhnutých.
Postavu nejde vôbec odzoomovať, zaberá kusisko z obrazovky. Ale to je dobre – prikrádane sa k hráčovi získa úžasný realistický rozmer. Nie ako v iných MMO, kde sú zlodeji neviditeľní, na rovnej zemi cez deň sa schovajú za paličku z kríčka. Inak, v Darkfalli sa noc a deň striedajú veľmi často, možno zato aj ten názov hry. V noci je naozaj tma – viditeľnosť je oveľa horšia, zase sme pri tých iných hrách, kde noc znamená iba zmenu romantických farieb, ale výbornú viditeľnosť.
Mestá sú hranatejšie, z menej polygónov zložené… a obrovské. Celé to má popri tom len 5 gigabytov. Grafika je napriek tomu pekná. Lenže tak pripadá len starému hráčovi, ktorý videl 3D RPG hry v rozlíšení 320×200.
Estetika tejto hry mi trochu pripomína hru Wizards and Warriors, ktorá bola vo svojej dobe tiež také „retro“.
Zvuky tiež nie sú bohviečo, i keď funkciu plnia. Neviem prečo, ale útočiaci trpaslík vydáva výkriky ako keby hlavný programátor hry dúchal do mikrofónu cez trubku od vysávaču.
K dojmu prázdnoty sveta prispieva aj dôležitý fakt, že potvory a NPC sú len na relevatných miestach. Čiže prasa nenájdeme na každom desaťmetrovom štvorci na mape. Nepriatelia sú len tam, kde by logicky mali byť. Neplatí, samozrejme, na ľudských hráčov. Tí sa radi zašívajú za nejakým kríčkom a čakajú na mládenca, ktorého by obrali ako vianočný stromček.
Tréning – slimačia cesta do raja
o je na hre najlepšie? Podľa mňa onen systém zdokonaľovania sa. Nie sú tu žiadne expy ani bodíky. Hromady schopností sa zlepšujú ich používaním. Avšak nie ako v Morrowinde či Skyrime, kde keď raz omočíte meč v banditovi, hneď vám skočí bodík na príslušnej schopnosti. Tu sa často jedná o desatinky percent (v prípade hlavných vlastností). Vymakať si ukážkovú postavu môže trvať roky. Systém je premakaný do detailu. Na konci nebudete Superman oproti začiatkom, budete ale schopni prežiť. V iných hrách začínate napríklad s hitpointami 100 a skončíte na 100 tisíc. Tu také rozdiely nie sú ani zďaleka. Aj preto silný hráč nikdy nezabije slabého jednou ranou.
Cvičiť mágiu je zo začiatku božie dopustenie, švihať zbraňou je oveľa ľahšie. A neskôr pribudne potreba zháňať si ku kúzleniu regenty. No, vyplatí sa to. Samozrejme, necvičí sa len postava v počítači, cvičíte sa aj vy. V hre, kde sa nezamkýňajú nepriatelia do targetu, ale manuálne sa mieri, treba veľkú zručnosť. Zlepšovanie schopností je veľmi mimovoľné, rovnako ako ich používanie. Predstavte si, že máte 250 hitpointov a jedným kúzlom si s cooldownom 20 sekúd vyliečite 10 hitpointov. Už len doplniť si hitpointy môže byť v tejto hre pekné puzzle. Mimochodom, veľmi silná domakaná postava si rovnakým kúzlom vylieči len 100 hitpointov.
No a môžno by bolo treba ešte zmieniť, že každá vec sa časom rozpadne a miesto vo frajerských plátových chráničoch stehien zrazu stojíte v spodkoch. Mág zničí stovky čarovných palíc, bez ktorých nemôže kúzliť, kým začne jeho umenie stáť za reč. Varovali sme vás, Darkfall je drsný…
Svet: kontinent Agon (pôvodne grécke slovo, jeden z významov je veľká výzva). Kontinet je rozdelený na 6 regiónov, ktoré obýva 6 hrateľných rás. Okolo je tiež štvorka subkontinetov. Rasy sú sčasti klasika – ľudia, trpaslíci, sčasti novinky ako Alfari a vĺčkovia.
Nezabudnuteľné momenty: z tých pozitivných, keď napríklad po týždňoch lopoty konečne dosiahnete na vytúženú métu vo vývoji svojej postavy. Alebo keď prvý-krát otvoríte pomníček prvého zabitého ľudského nepriateľa a začnete sa prehrabávať nešikovne a rýchlo v tom bordeli, čo tam mal. Na druhú stranu, keď zahučíte pri nejakej banalite a odrazíte si hromadu kvalitných vecí… vtedy sa vyplatí mať lacnú klávesnicu. No a vojny medzi klanmi – to sú naozajstné vojny a keby ste stretli nepriateľa v reálnom živote, tak ho hádam roztrháte v zuboch rovno v krčme.
Zvláštnosť: každá MMORPG hra je založená viac-menej na grindovaní (to je jedno, či ide o východný alebo západný model). Darkfall ide úspešne proti tomuto prúdu. A tiež sotva môžete byť v nejakej hre väčšou sviňou ako tu. Väčšina servera je proti hráčovi – dobrý dôvod na paranoju. Veľkou zvláštnosťou je, že crafting má naozaj zmysel. Je to neporovnateľné s inými hrami, kde craft v skutočnosti nepotrebujete, lebo väčšinou vám veci popadajú, alebo si ich kúpite. Tu sú craftové veci výbornej kvality (i keď štandardnej triedy) a keď prídete o kompletnú výbavu, máte v zásobe ďaľšiu.
Variabilita povolaní: povolanie si nevyberáte, ale cvičite rovno v hre. Čím viac sa venujete nejakému smeru, tým ste v tom lepší. Ja osobne cvičím aj férovku s klackom v ruke, aj kúzlenie aj lukostreľbu – všetko sa môže časom hodiť. Je ale zbytočné trénovať sa vo veľa typoch zbraní či kúzelných školách. To až po veľmi dlhom čase.
Maximálny level: z textu hore vyplýva, že levely tu nie sú. Len skilly, ktoré časom po trénovaní otvárajú nové skilly. Maximum je 100 percent.
Poznámka: hra vyšla pred tromi rokmi v Európe a o čosi neskôr v Amerike. Je tu len jeden server, žiadne altenie. Žiaľ, hráčov už je pomenej, vraj v Amerike to hrá viac ľudí. Autorský tím na hre robil ale už možno od roku 2001, keď spustili webovú stránku – mali fakt veľa času premyslieť jednotlivé aspekty hry. Vývoj občas pripomínal telenovelu (hlavne keď sa kvôli peniazom presunuli do Grécka). Inak, existuje aj hororová adventúra Dark Fall, ktorá s týmto projektom nemá okrem názvu nič spoločné.
