Prvý raz na pive po karanténe. Tak reku – na Guinessa.
Na tabuli ho majú nonstop hlavne v Irish Puboch – tento tu je z Trnavského. Je tam moc pekne :). V hlave mi hrala Ozzyho Mama I’m Coming Home, vyzunkol som tam tých jemných hladkých Draught Guinessov rovno štyroch na úvod. Močák si už od takých móresov odvykol :). Pivko bolo krásne čisté a hladké, tak ako sa na tohto Íra patrí.
O pive Guiness sa dá dlho baviť – však ho starý unionista (pchal sa do zadku Angličanom) Arthur založil už pred 270 rokmi a odvtedy pretieklo sudmi veľa vody. Zamestnanci Guinessa napríklad založili tú knihu s rekordami alebo vymysleli plastové guličky s dusíkom do plechoviek. Inými slovami – Guiness je svetový gigant, čo mu trochu obrusuje hrany, ale marketing má dobrý :). Guinessa by ste mali piť zásadne v zelenom tričku a s čiapkou Svätého Patrika na hlave s hrdzavou pehatou čaščníkou po ruke.
O cca štvrtej poobede bol trnavský Irish po karanténe docela plný – pamätám sa (to už ušli celé eóny!), že o tejto dobe zíval prázdnotu a tu to docela šlo. Prešiel som do pivárne Bokovka, ktorá bola pred karanténou veľmi vychytená – a tam to zívalo prázdnotou. Takže Korona pekne zatriasla krčmami – a ľudia možno asi fakt prišli o príjmy. Lebo trnavský Irish je známy lacnými cenami, za päť eur dáte pizzu a pivo a ešte vyjde barmanovi na sprepitné. Zato v Bokovke som dal dvanásť eur za pivo, hovädzí vývar a halušky a musím povedať, že to nebolo v takej kvalite ako predtým.
Vývar mávali dobrý – teraz bolo mäso ako žuvačka. Vôbec nebol dlho varený (v čom spočíva trik každého vývaru) a bolo to cítiť aj na takej mdlejšej chuti. Halušky boli akosi tvrdkavé a slanina na nich tá najlacnejšia – hm. Žeby mali podniky dbajúce na kvalitu teraz problém? To by som bol nerád. Aspoň ten Budvar ušiel – ale pivný špeciál nemali žiadny a to je opäť po dlhej dobe negatívna novinka.
