Trhá mi to srdce, ale dnes budem haniť a menej chváliť.
Haniť veľké a zlovestné pivovary je celkom zábava, byť škaredý k malým roztomilým domácim pivovárkom je rozpačité. Na druhú stranu, keď budeme len chváliť, tak sa nikam nepohneme.
Keď sa stretnú nadšenci do piva, rozumia sa do toho a baví ich to – založia si malý pivovar, navaria pivo a idú s kožou na trh. Hop Grup pivovar z Nitry je mi veľmi sympatický, ale čitateľ si už domyslel, že ich pivo Crazy Daisy (jedenásť a pol IPA) mi veľmi nesadla :). Teda, na to ako je pivovar maličký, disponuje veľmi širokým arzenálom pív, a myslím, že nie zakaždým sa to podarí na 100%. Osobne sa mi páči model ako u belgických mníchov – 300 rokov zavretí dakde v kláštore pilujú jedno-dve pivká, bez žien a civilizácie, bez webových stránok a reklamy… a do sveta potom vypustia dopilované pivo, hutné ako cesto na chleba.
Hop Grup má peknú prezentáciu, dostal sa do dobrých pivární, ale predsa len tých druhov piva je už priveľa. Toľko všelijakých názvov roztodivných, je to trend aj u ostatných firiem. V Crazy Daisy je vraj viac druhov chmeľov (6? 7? 10? z Facebooku som to nevyčítal, ale hlavne – ani v pive to nebolo nejak cítiť). Pivo mi na zimu prišlo málo hutné, jasné, nie je to ani dvanástka… ale predsa len, nebolo to ono. A viac ako kvetová chuť mi to prišlo ako žihľavové.
V nitrianskom Beer Time som to teda zalial ešte dánskym To Øl Frost Bite, čo je pivo, ktoré nedokážem ani vysloviť ani napísať, ale prišlo mi oveľa skúsenejšie. Nie je úplne férové ich porovnávať, keď tento Dán je APA a má vyše 14 stupňov, ale dneska volím dvojku, no :). Inak, zaujímavosťou Frostbitu majú byť šupky z pomaranča a hlavne ihličie. Pivo naozaj vonia ako vianočný stromček – ale len na prvý raz a prvé napitie. Potom si človek zvykne a ostane len to pivo.
