Ževraj najťažšie časy sú už za nimi. Iced Earth vstupujú do roku 2014 s novým albumom Plagues of Babylon, v ktorom vypúšťajú mor a síru na zaslepené ľudstvo, podvodníkov, zbabelcov, manipulátorov a ich posluhovačov.
Po 20 rokoch na scéne to celé drží pokope len ústredná postava kapelníka Johna Schaffera. Zosivol, zmohutnel, pribudlo zopár tetovaní a jaziev po operácii. Letmý pohľad do histórie kapely, kde sa vystriedalo okolo 30 hudobníkov a dnes tu už niet žiadneho „veterána“, napovie, že s Johnom sa asi nevychádza najlepšie. Vykopol napríklad aj svojho švagra, spievajúceho policajta (vtedy to šlo so skupinou naozaj od desiatich k piatim).
Momentálne sa za hlavným mikrofónom rozkročil Kanaďan Stu Block – a vraj to konečne ide už ako masle. Stu má veľký rozsah, jeho hlas sa podobá na predchádzajúcich spevákov, a hlavne má aj správny metalový image (power? trash? heavy? progres? Boh vie).
Nový album začína tým najtvrdším, čo dal John dokopy. Po Plagues of Babylon nasleduje pesnička Democide, za tým vymetačská The Culling… všetko sa roztomilo nesie v duchu odporu voči prehnitej spoločnosti (mierne politicky zafarbené, ak hľadáte, nájdete). Však pán skladateľ je aj tým známy, že svet okolo seba považuje za orwellovskú realitu. To je tou luteránskou výchovou. Protestantskí pastori vychovali už nejedného naštvaného rockera.
Normálne mi chýbajú časy, keď Iced Earth spievali o historických bitkách a tak. Nihilizmus neopustí poslucháča až do konca albumu. Čistý zvuk, Schafferove akustické gitary, sem-tam vkusný chorál… no vravím, husličky, gajdy a mŕtvych konfederalistov tu už nenájdeme. Hoci príde aj na mäkšie a ľúbeznejšie tóny, predsa si len dali chlapci pozor, aby to neskĺzlo do plakania orlov (snažiť sa o popularitu za každú cenu nie je v niektorých žánroch zdravé).
Plagues of Babylon je profesionálna robota, o tom žiadnych pochýb. A predsa úplne najstaršie albumy, ktoré neboli až tak dobre nahraté, boli lepšie. Iced Earthu sa stalo presne to isté, čo takmer každému rockerovi po dvadsiatich rokoch. Aby haly nezívali prázdnotou, treba fanúšikov kŕmiť stále tým istým, úzkostlivo dbať na obchodnú a marketingovú stratégiu a snažiť sa nepokašľať to. Preto to album recenzenti omáľajú všelijak, snažia sa to počúvať viackrát a hľadať nové veci, vedú debaty o tom, prečo je to tak a nie onak, riffy sú trošku recyklované, ale mladému Bobovi sa to veľmi páči, tak prečo nie? Áno, je to definitíne priemerná kapela, tj. len pre fandov, ale stále im to hrá.
Schaffer to v minulosti skúsil aj svojim politickým projektom Sons of Liberty (dal sa stiahnuť z netu legálne zadarmo) alebo pomáhal chlapcom z Blind Guardianu pri nahrávaní Demons and Wizards. Dá sa o ňom povedať, že býval špičkovým skladateľom, ale momentálne sa snaží len nevypadnúť do nižšej ligy. Každý musí nejak živiť rodinu. Nie, robím si srandu, Plagues of Babylon celkom ujde a dá sa počúvať.
