Alias keď sa stretnú Žblnk, Podvodník a Preháňadlo.
Dnešnú trojku zviedol dohromady neobyčajný a napínavý príbeh z bratislavskej Samošky na stanici. Pivká si tam sedeli nevychladené na polici pekne vedľa seba, ako bratia Servác, Pankrác a Bonifác (predstavte si, teplé pivo v lete, hlavne, keď na etike doporučujú to chladiť :)). Ale ako to už chodí, len jeden šampión môže vystúpať na najvyšší stupienok a vytesať svoje meno do histórie.
S Kwakom som nestretol prvýkrát, už voľakedy mi to dakto spomínal, že je to veľmi fajné pivo a názov vraj dostalo podľa toho žblnku, čo vydáva v pohári. Originálne sa má tento Belgičan totiž čapovať do „baňatých“ pohárov, ktoré sa nedajú postaviť a preto potrebujete k nim drevený stojanček… no proste, reklamná finesa, ale funguje to. Inak by to bolo asi normálne pivo, len do neho dávajú viac cukru, aby malo grády… a tie veruže aj má. 8,4% alkoholu znamená, že sa to pekne podpíše aj na chuti… Farba je teda do karamelu/jantáru a najviac ma fascinuje pena, pretože tá sa udrží asi tak 0,3 sekundy a potom puf, a okamžite sa vyparí. Až na túto drobnosť je Kwak víťaz nášho duelu – ale má to svoju cenu, 3 evry, sú 3 evry, štamgasti v slovenských hladových dolinách nad Kwakom ohrnú nosom.
No a potom tu máme Asahi Super Dry… samozrejme, že som po ňom siahol, lebo je cool piť japonské pivo s japonskými značkami na etikete, navyše v zložení je uvedená okrem sladu a chmeľu aj ryža a dokonca kukurica. Inak je to pivo o ničom – absolútne šedé europivo. A nie ja ani japonské – je to Čech s licenciou. Úplne si predstavujem, ako sa manažéri v Staroprameni škriabu na hlavách – Pepíku, čo s týmto blivajzom? – Nalejme to do fliaš, dajme exotickú etiketu a dajme dvojnásobnú cenu. V českých recenziách ho podľa mňa nespravodlivo hodnotia až prílíš pozitívne. Ja vravím – do záchoda s ním. Onu proklamovanú ryžovú chuť som nezacítil ani iné „sympatické“ subtílnosti.
No a nakoniec Belgičan číslo dva Lindemans Cassis. A zase raz nerozumiem, čo som si prečítal v iných recenziách. Vraj je veľmi osviežujúce na leto. Musel som mať nejakú pokazenú fľašku, lebo to moje chutilo ako ríbezľové víno, tzn. elektrolyt, alebo ešte horšie, Sebechlebské alebo skalické červené víno. Tie sú ale vďaka antioxydantom veľmi zdravé, tuná, neviem, neviem, koľko tých zdravých čiernych ríbezlí môže byť. Štava z čiernych ríbezlí je podľa zloženia 25%. A potom tu je cukor, náhradné sladidlo a dáka príchuť… nepôsobí to mňa ako bioprodukt :). To radšej to víno alebo Radlera. Toto je také divoké kombo medzi a navyše s pivovou príchuťou. Ale možno som nad týmto pivom zlomil nespravodlivo palicu, ktohovie, ako sa k nemu chovali v tej staničnej samoške…
