Na pive
Kvalitný burčiak

Poľnohospodárska výstava Agrokomplex. Pani ministerka sa čuduje pri stánkoch. Dakto vám chce predať relaxačný náramok. Ochutnávka moravskej tlačenky a supermini žajdlíček v obliehanom stánku s alkoholom. Zopár babiek v krokoch, detičky na traktore a vzadu v kravíne rodina Maďarov tľapká prasiatko po krkovičke. Jeden pavilón je veľmi pekný a ostatné skôr také jarmočné. Vláčik stále premáva a trakoristi sa vozia na Lamborghini ako predtým.

Karpat Radlery
Nuž ale ochutnajme Karpaty Radlery – veľmi sladké nápoje, ktorým pomaly končí sezóna. Obávam sa, že ani jablko ani baza nezískajú takú popularitu ako citrón, ktorý sa v lete čapuje na veľa miestach. Čo som si všimol, že baza vôbec nepenila a jablko, to bola šľahačka. Inak ani neviem, čo by som k týmto nápojom, ktoré si človek dá od smädu a vysmädne ešte viac, napísal :).

Trogár Dark Ale
Trogár Dark Ale. O tomto pivku sa nedajú nájsť žiadne informácie, iba poznámka, že je tajomné :). Tajomné mi neprišlo, len od dark-ale som čakal niečo silné a hutné a bolo to skôr také strednejšie a mierne. Žiadne prekvapenie. Piteľné pivo za 2 eurá. Horšie bolo, že v stánku M4, kde malo byť viac remeselných pivovarov boli asi len 3 stánky a jeden z nich bol Urpiner. Čiže skoro nič, aj Trogár došiel zato, že je domáci. Toto ignorovanie domácej pivnej craft scény je do očí bijúce a možno že to zabil ten hlúpy žetónový systém v minulosti. Inak, aj street food stánky sa Agrokomplexu dokonale vyhli, čo je záhada. Také masové podujatie a jeden typický street food až úplne vzadu kdesi pri svinčákoch. Inak hŕba “kolotočárskych” stánkov, kde si už nikdy nič nedám, lebo raz som si takto dal kebab s kofolou na výstave bonsajov a tak to vo mne zabublalo, že mi nebolo dvakrát všetko jedno :P.

Malinovcia a Passion

Malinovica a Passion. Nuž a v jednom kúte ešte skanzenová pálenica, kde vraj pálil aj Jožko Dóczy :). Hŕstke okoloidúcim (málokto sa dostal tak ďaleko) núkali malinovicu vpravo. Bola dosť drsná, chýbala jej nežnosť priemyselného destilátu, aj keď ním nepochybne bola :). A vľavo je čosi, čo sa volá Passion. Ehm, ehm… vášnivý slovenský likér určený k tajuplným hrám. Tak píše reklama. Podľa mňa sa jedná o vášnivé tajuplné pečenie torty, pretože tento destilát chutil ako taká silnejšia sladká príchuť do zákuskov. Nuž, to je tak, keď niekto páli z čokolády a pomaranča.

Stará mama pirohy
Pirohy od starej mamy. Ako vravím, moc sa tam na tom Agráči už nestravujem, ale tieto pirohy od Starej mamy (firmy, nie tej pani) boli zadarmo, tak si nedaj :). Boli skvelé – mali aj slané aj akési karamelové. Ich kontroverzia spočíva v tom, že reklamné vzorky, samozrejme, uvarili tak ako sa majú, kým v Tescu si ich kúpite ako mrazený polotvar, takže chutia asi tak z 30% ako originál.

Pagáče

A ešte prípad Pagáče. Oškvarkové skúšam stále dokola ako čarodejní škriatkovia z Troch veteránov – a stále sa v ľudstve sklamávam. Len sem-tam človek naozaj narazí na ozajstný mastný oškvarkový pagáč. Čuduj sa svete, vôbec to nezáleží od výzoru ani od ceny. Tieto vyzerali, že sú oškvarkové a aj pri prvom hryze tam bol celý oškvarek. A potom… suchý zvyšek. Zase som sa sklamal. Pritom stáli 1.20 eura. Dal som si aj pagáče v skanzene v pekárni za 60 centov, a tie boli tiež také suchšie, skôr iba potreté masťou. V hypáči si kúpite také oškvarkové pagáče, kde môžete byť radi, keď je našpinených pár zrniek. Toto jedlo skrátka skoro každý šudí. Kde sú tie časy starých mám, keď dávali oškvarky a cesto skoro v pomere 1 : 1 :P. Alebo podľa návodu na dva pekáče, vandel oškvarkov.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin