Poľnohospodárska výstava Agrokomplex. Pani ministerka sa čuduje pri stánkoch. Dakto vám chce predať relaxačný náramok. Ochutnávka moravskej tlačenky a supermini žajdlíček v obliehanom stánku s alkoholom. Zopár babiek v krokoch, detičky na traktore a vzadu v kravíne rodina Maďarov tľapká prasiatko po krkovičke. Jeden pavilón je veľmi pekný a ostatné skôr také jarmočné. Vláčik stále premáva a trakoristi sa vozia na Lamborghini ako predtým.
Nuž ale ochutnajme Karpaty Radlery – veľmi sladké nápoje, ktorým pomaly končí sezóna. Obávam sa, že ani jablko ani baza nezískajú takú popularitu ako citrón, ktorý sa v lete čapuje na veľa miestach. Čo som si všimol, že baza vôbec nepenila a jablko, to bola šľahačka. Inak ani neviem, čo by som k týmto nápojom, ktoré si človek dá od smädu a vysmädne ešte viac, napísal :).
Trogár Dark Ale. O tomto pivku sa nedajú nájsť žiadne informácie, iba poznámka, že je tajomné :). Tajomné mi neprišlo, len od dark-ale som čakal niečo silné a hutné a bolo to skôr také strednejšie a mierne. Žiadne prekvapenie. Piteľné pivo za 2 eurá. Horšie bolo, že v stánku M4, kde malo byť viac remeselných pivovarov boli asi len 3 stánky a jeden z nich bol Urpiner. Čiže skoro nič, aj Trogár došiel zato, že je domáci. Toto ignorovanie domácej pivnej craft scény je do očí bijúce a možno že to zabil ten hlúpy žetónový systém v minulosti. Inak, aj street food stánky sa Agrokomplexu dokonale vyhli, čo je záhada. Také masové podujatie a jeden typický street food až úplne vzadu kdesi pri svinčákoch. Inak hŕba „kolotočárskych“ stánkov, kde si už nikdy nič nedám, lebo raz som si takto dal kebab s kofolou na výstave bonsajov a tak to vo mne zabublalo, že mi nebolo dvakrát všetko jedno :P.
Malinovica a Passion. Nuž a v jednom kúte ešte skanzenová pálenica, kde vraj pálil aj Jožko Dóczy :). Hŕstke okoloidúcim (málokto sa dostal tak ďaleko) núkali malinovicu vpravo. Bola dosť drsná, chýbala jej nežnosť priemyselného destilátu, aj keď ním nepochybne bola :). A vľavo je čosi, čo sa volá Passion. Ehm, ehm… vášnivý slovenský likér určený k tajuplným hrám. Tak píše reklama. Podľa mňa sa jedná o vášnivé tajuplné pečenie torty, pretože tento destilát chutil ako taká silnejšia sladká príchuť do zákuskov. Nuž, to je tak, keď niekto páli z čokolády a pomaranča.
Pirohy od starej mamy. Ako vravím, moc sa tam na tom Agráči už nestravujem, ale tieto pirohy od Starej mamy (firmy, nie tej pani) boli zadarmo, tak si nedaj :). Boli skvelé – mali aj slané aj akési karamelové. Ich kontroverzia spočíva v tom, že reklamné vzorky, samozrejme, uvarili tak ako sa majú, kým v Tescu si ich kúpite ako mrazený polotvar, takže chutia asi tak z 30% ako originál.
A ešte prípad Pagáče. Oškvarkové skúšam stále dokola ako čarodejní škriatkovia z Troch veteránov – a stále sa v ľudstve sklamávam. Len sem-tam človek naozaj narazí na ozajstný mastný oškvarkový pagáč. Čuduj sa svete, vôbec to nezáleží od výzoru ani od ceny. Tieto vyzerali, že sú oškvarkové a aj pri prvom hryze tam bol celý oškvarek. A potom… suchý zvyšek. Zase som sa sklamal. Pritom stáli 1.20 eura. Dal som si aj pagáče v skanzene v pekárni za 60 centov, a tie boli tiež také suchšie, skôr iba potreté masťou. V hypáči si kúpite také oškvarkové pagáče, kde môžete byť radi, keď je našpinených pár zrniek. Toto jedlo skrátka skoro každý šudí. Kde sú tie časy starých mám, keď dávali oškvarky a cesto skoro v pomere 1 : 1 :P. Alebo podľa návodu na dva pekáče, vandel oškvarkov.
