Na pive
WoW Classic

V poslednom lúči starootcovská horela roľa. Z cudziny tulák vkročil som na ňu bázlivou nohou. V láskavom oku jakoby krotká výčitka nemá: -prečo si nechal otcovskú pôdu? Obrancu nemá!

Za 15 rokov sa niekto stane miliardárom, niekto slávnou speváčkou s gigantickým pozadím a niekto mocným Netherlordom, ktorý porazil Légiu :).

Vraciame sa. Boralus zíva nudou. V prázdnej gilde nikde ani nohy. Len tu visí oznam: všetci sme odišli na PVP classic server Gehennas – nájdete nás tu. A tak sa zase rodím do starého sveta. Krásneho sveta bez transmogov, achievementov a rachitických blood elfov.

Netrvá to dlho – klient nemá 72 GB, ale len 4 GB. Zmestí sa na 4 CDčka, teda, keby si ešte niekto pamätal, čo to je :). V menu sa smejem – z ktorej strany Dark Portalu je taká pekná krajinka? Každý vie, že tam pustatina, alebo maximálne tak močiar s Medivhom a naštvanými chrono-drakmi. Len grafik to vtedy pred 15 rokmi ešte nevedel.

Gehennas sa nekoná. O jednej v noci tu svieti: 13 tisíc ľudí v queue, čakajte 200 minút. No ale fuj :). Na druhý deň na obed je to ešte horšie, 15 tisíc čakateľov a vraj 400 minút mám posedieť :). Na high population server sa skrátka nedostanem a tak klikám na jeden z tých nových low population.

Doma

Idem za gnómku warločku, mocnú pani démonov, ktorých privoláva z Twisting Netheru. Volím si šik účes, ktorý budem nosiť ako Jarda Jágr do päťdesiatky, lebo v celom Azerothe nie je ešte ani jeden kaderník.

A nato šok. Starý dobrý Coldridge Valley, to tiché odľahlé večne zasnežene miesto,  je ZAPLAVENÉ hráčmi. Tlupy gnómov a trpaslíkov páchnucich pivom sa tu bezprízorne potulujú a každý sa pokúša odkrágľovať vlka, ako nám poradil prvý quest giver. Každý vlk má zelený bar asi pol sekundy. 500 gnómov na desať metrov štvorcových. Nemožné natiahnuť do jedného vlka shadowbolt. Jediná šanca nájsť toho svojho je, že sa mi náhodou spawne na hlave a ja ho so šťastím prejdem verným nožíkom po vajciach, tzn. autoattackom.

Autoattacku si tu každý užije :). Chudáci hunteri to nemlátia prakticky ničím iným a paladini, tá pokrytecká zaostalá kasta bude na autoattack odkázaná asi tak do levelu 20 :). Za hunterov skoro nikto nechce hrať – nikomu už sa nechce stále kupovať šípy a kŕmiť peta (ktorého ešte nikto nemá). Ono kupovať guľky za 10 meďenákov, keď ich máte dokopy 30 nie je žiadna sranda :) (Je to zlodejina). Zato mágov je tu ako nasraných, každý si predstavuje ako si za portál do hlavného mesta bude účtovať zlaťáky.

Lagy sú neskutočné. Čokoľvek robím prakticky s 2 sekundovým delayom. Na druhú stranu, nie je to také hrozné ako počas bitky v Nazjatare, čím Blizzard potvrdzuje svoju povesť indie spoločnosti :).

Hlúčik gnómov pľuje na elfku na leveli 4, ktorá sa sem bohvieako dostala. Akýsi human vraví, že v ľudskej štartovnej lokácii je to ešte horšie, zem prakticky nevidno cez mŕtvoly verminov, na čo na neho gnómi začnú pokrikovať, aby išiel domov. V Coldridge Valley by si Donald Trump prišiel na svoje. Na druhú stranu, z dejín WoWka už vieme, že veľký múr nezastaví húfy nemŕtvych či worgenskú kliatbu.

Ale to predbieham. Naspäť do Dun Moroghu, kde sa na neprístupné gnómske letisko dokážu dostat len tí najväčší fiškusi a preto musíme zdieľať štartovnú lokáciu s bradatými tučnými trpaslíkmi, z ktorých tí najšťastenejší už machrujú s novými 6-slotovými batohmi z náhodného lootu.

Trampoty pani warlockovej

Môj critical je 4,16 % a práve som našiel Plášť s armorom 5, takže 3ku predávam. A šup, už mám krásnu hnedú Frayed róbu ako z Game of Thrones. S nevoľou zisťujem, že môj mocný shadowbolt mi o level vyššie prasa s prehľadom rezistne. Vychcaný tréner odo mňa pýta 1 strieborniak a ja mám len 78 meďenákov! Musím predať posledné jedlo, aby ma tréner naučil Corruption, ktorý sa navyše kastí 2 sekundy! A to ešte musím démonom kupovať grimoáry a nejaký gnóm pri trénerovi narieka, že mu sneh zamočil róbu.

Je to skrátka patália. Impa musím castiť 10 sekúnd a nič nevydrží, buď je defenzívny a reaguje spomalene alebo ho prepnem do agressive módu, kde sa pokúsi naagrovať polku mapy. Nevidím na mape questy, nevidím hitpointy na nepriateľoch, nevidím ako tikajú dotky na targete… a ešte mi nejaký pľuhavý paladin vylootuje quest bedňu pre gnóma Félixa. Na druhú stranu, aspoň nemusím po každom mobovi sedieť a kŕmiť sa ako mágovia, ktorým sa to časom určite prejaví na páse :P.

Najradšej by som vyrazil na lov elfov, ale žiadni tu nie sú – okrem tých, čo sú naši spojenci a krčia sa niekde v lesoch pod neprístupným Hyjalom, kde prebehnúť z jedného konca mapy na druhý trvá asi tak dva týždne. A tak zabíjam prasatá a mladých snežných trollov a počúvam náreky hunterov, že nemajú na náboje. Prvé odvážne trpaslice sa začínajú vyzliekať a tancovať za pár drobných.

Je dobré byť warlockom. Viem, že neskôr si nebudem kupovať regenty od vendorov, ale budem vysávať duše zo zabitých nepriateľov. Síce tak prídem o jeden batoh, ale na vyšších leveloch sa stanem naozaj mocnou a všestrannou postavou a jediná moja nemesis budú roguni, no tí sú OP už asi tak 7 expanzií, čo už.

Dostávam najdôležitejšiu úlohu v údolí. Trpaslíkovi pred trollou jaskyňou akýsi obrovský potetovaný troll ukradol jeho veľmi dôležitý zápisník a ja ho mám dostať naspäť! Nejaká chorá hlava ešte vymyslela, že po ceste mám zaklať 14 mladších trollov, pretože je docela fuška nájsť nejakého nažive :). V hĺbke jaskyne ma už neprekvapuje, že na onoho trolla čakajú zástupy hráčov. No, trošku divné je, že stoja sporiadane v rade a naraz ma prepadá myšlienka, že som na serveri plnom Nemcov :). Našťastie, o chvíľu nejaký Poliak “šuká krajanow”, takže slaviansky element, ktorý nečaká v rade, tu ešte je prítomný.

Zakrvavený zápisník (asi s receptom na pivo) mám, ešte odnesiem jedno pivo do dediny a už v Coldridge nemám čo robiť. Je na čase vydať sa do sveta na skusy. Akurát na rozdiel od hlúpeho Jana spoza pece nemám uzlíček s posúchmi, ale len 22 meďenákov a dopis pre trpaslíkov v neznámom meste s názvom Kharanos. Bude to divá cesta plná zabíjania prasiat.

Hurá za hranicu, kam ešte živý gnóm nestúpil

Ešte si vypočujem sexuálny návrh od gnóma v rovnakej róbe ako ja a pustím sa do tunela, ktorý je podľa slov stráži zamorený troggmi. Nič to, tá riava hráčov to tam dokonala prečistila. A tak sa vydávam do šíreho Azerothu. (Je to lepšie ako skončiť v háreme strýka Quentina).

Íst skratkou sa nevyplatilo – naraz utekám pred leopardom na leveli 7, kým ja som len 5 a ani s impom na neho ešte nemám. Tesne pred smrťou len zahliadnem nejakého vymakaného huntera, ako sa tam jednu z tých beštií pokúša skrotiť – zrejme sa mu do uší ešte nedostali zvesti o bájnom bielom levovi v Barrens, ktorého by chcel mať každý low-level hunter.

Kharanos je obrovský! A questy dostávam aj na blízkom parkovisku tankov. Zase sú to veci krútiace sa okolo mäsa a piva – starý dobrý Dun Morogh. Utekám aj pred vlkom, no našťastie ho dvomi ranami zloží skúsený Horal na stráži. A potom to príde. Celé sa to zdrbe – WORLD SERVER IS DOWN. Starý dobrý Blizzard. Po nalogovaní každý zistí, že na jeho cieľový server čaká už 20 tisíc hráčov a na general chate sa začne šíriť klebeta, že Blizzard bude za server transfer pýtať 100 euro.

Chcem sa naučiť prvú profesiu – enchanting – ale Horal na stráži len krúti hlavou. V celom Dun Morogh nie sú žiadni tréneri enchantu, iba v hlavnom meste Iron Forge. Vraj sa môžem naučiť ťažiť meď a odlievať guľky v engineeringu, ale načo mi to bude? Nechcem stráviť mladosť v aukcii. Kuchár ma naučí cooking, ale uprostred divočiny zisťujem, že neviem rozložiť oheň, lebo nemám kresadlo ani drevo :P. Táborák v prírode je skrátka luxus, ktorí si môžu dovoliť len tí majetnejší :P.

Jedlo potrebujem. Súboje sa pritvrdzujú, každý boj končím s polku hitopintov a potom chvíľu postávam a čakám na regeneráciu. Quest v jaskyni plnej wendigov je veľmi drsný – jaskyňa už nie je plná dobrodruhov a wendigom prekáža, že im ruším popoludňajšiu chvíľku onanie. Dvakrát zahučím, kým nazbieram 9 koží z wendigov, mimochodom, nie každého sa mi podarilo odrať.

V miestnej krčme hrá fajnová hudbička, bavíme sa o pive s trpaslíkmi a mne sa nechce ísť prekúmavať vzdialený Frostmane Hold a vraždiť tunajších trollov. Toto už je naozaj ďaleká výprava a nevedie sem ani poriadna cesta. Na druhú stranu, za 5 hláv mi sľúbili Winter Warm róbu s 18 armorom a to už sa oplatí. Riskujem, mám rozbité veci, žiadne peniaze na opravu – musím si zarobiť tak ako viem. To už je údel dobrodruhov, ktorý možno v nejakej veľmi vzdialenej budúcnosti siahnu na plutvu samotnej kráľovnej Azshare.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin