Kde by som si v živote nedal palacinku? V Alze. No a vidíte – nakoniec som si dal.
Alza Café Bratislava – na hornom poschodí v dočasnej autobusovej stanici. Stanica je miesto, kde sa nechcete zdržovať. Ale čo, keď dve hodiny lialo ako z konvy – schoval som sa do obchodu s predraženou elektronikou, kde je aj kaviareň a asi aj trošku varia. Palacinku mi urobil barman (kaviarnik?) s klobásou, papričkou Jalapeňo a čímsi zeleným… Bolo to dosť pikantné, a zároveň dobré. Slané a plné. Taký obsah by ste dali skôr do pizze, ale na palacinky sa robí ľahšie cesto a je to rýchlejšie :P.
Tie hnedšie sladké sú z podniku Naša čarovňa v Trnave. Zvláštne miesto. Keď som tam vošiel, všetci boli v takom zvláštnom napätí – až som z toho znervóznel aj ja. Vegánska palacinka neobsahuje mäso :p. Dal som si dve – a šup, hneď stáli cez 5 eur. Vo vybičovanom tichu som ich hneď spráskal a ušiel. Taká čudácka atmosféra tam bola.
Túto obyčajnú (aspoň veľkú) palacinku som si dal na takých tých Stredovekých dní. Program podujatia dosť poničil dážď… a ešte viac neprofesionalita účinkujúcich, ktorí odišli dakde do Bieloruska na šermovačku, takže nemali dosť dobrých predstavení. Tak teda palacinka za 4,30 eura, ktorá nie je stredoveká. Prečo vlastne ja žmúrim do počítača a nevarím palacinky, keď náklady na ne sú také malé a sú tak rýchlo? Ale stredoveká dievčina v stredovekých šatách, čo mi ju upiekla vyzerala hrozne naštvano na celý svet, asi piecť palacinky nie je až taká zábava.
