Nové kolo násilia – staré otázky. Pýtal som sa Umelých inteligencií, prečo ľavičiari neznášajú Izrael (prakticky do posledného zaujali stanovisko – Izrael do mora. Viac alebo menej explicitne vyjadrené). Pokiaľ viem, jediný kto sa z tohto kruhu vymanil (dosť nešťastným spôsobom) bol Ladislav Mňačko, a to bolo už pekne dávno – počas tej vojny spred 50 rokov. Toto mi odpovedala AI, prečo ľavica (samozrejme, tá zahraničná, nie domáca izraelská) nikdy nefandí tímu s Dávidovou hviezdou na drese:
Politika voči Palestínčanom: Izraelská politika voči Palestínčanom je často kritizovaná za to, že je príliš represívna. Niektorí ľavičiari sa domnievajú, že Izraelská okupácia Západného brehu a Pásma Gazy je nelegitímna a že Izrael porušuje ľudské práva Palestínčanov.
Podpora zo strany Spojených štátov: Izrael je jedným z najväčších príjemcov americkej vojenskej a ekonomickej pomoci. Niektorí ľavičiari sa domnievajú, že táto podpora je neprimeraná a že Izrael využíva svoju blízkosť k Spojeným štátom na to, aby unikol medzinárodnej kontrole.
Militarizmus: Izrael je považovaný za jednu z najmocnejších armád na Blízkom východe. Niektorí ľavičiari sa domnievajú, že izraelská závislosť od vojenskej sily je nebezpečná a že Izrael by sa mal viac zamerať na mierové riešenie konfliktu s Palestínčanmi.
Ja by som pridal ešte pár dôvov:
Antisemitizmus: Medzi fašistami a komunistami 30-tych a 40-tych rokov nebolo veľa rozdielov. Ako vieme, u nás len prezliekli uniformy. „Intelektuáli“ boli donútení sa mierniť (keď už sa riadením osudu ocitli na druhej strane), ale ktovie, čo si človek myslí vnútri? Nejakým spôsobom sa tento latentný antisemitizmus desaťročia tlačí pred nami, a nejak sa vtisol aj do salónnnych socialistov, ktorí inak radi pózujú ako pacifisti, ale v každej vojne poctivo držia basu svojej strane.
Pád socializmu: Ako vieme, keď vznikol Izrael, Sovietsky čas bol krátko na jeho strane. Dokonca prikázal Československu, aby Izrael vyzbrojil starými zbraňami zo skladov a tieto zbrane prakticky odrazili arabský pokus o „prekresľovanie čiar v púšti“, ak sa mám tak eufeministicky vyjadriť. Áno, na chvíľu to vyzeralo, že sa Izrael stane socialistickou krajinou. Prúdili sem ľudia z východnej Európy, kibuce rástli ako po daždi. Lenže – môžu fungovať vedľa seba kibuc a firma? Po pár rokoch zistili, že polovica „družstevníkov“ pracuje načierno pre firmy a o ďalších pár rokov boli kibuce do posledného sprivatizované. A nič nerozzúri socialistu viac ako fakt, keď v realite jeho fatamorgána nefunguje. Izrael je proste veľké zlé kapitalistické.
Systém postavený na práci: Aby taký malý štátik fungoval, musia v ňom ľudia dosť veľa pracovať. Zbrojiť. Správať sa kolektívne – v hraniciach militaristického kapitalizmu. To salónni ľavičiari (tí čo sa živia písaním facebookových statusov), prakticky ľudia, ktorí v živote nepracovali, nedokážu pochopiť, nedokážu s tým myšlienkovo pracovať, nechápu to. Druhá otázka je, či sú Palestínčania viac blízki socializmu ako Židia. Ťažko povedať – nemajú priestor, na to, aby si mohli vybrať.
