Majster zdvorilej neposlušnosti? Chronický neplatič daní? Indický dandy v šatách britského právnika? Konzervatívni Briti ho mali plné zuby, lebo kade chodil, takde podrýval ich autoritu (a to úplnú väčšinu života strávil ako dobrý poddaný britskej koruny presvedčený o správnosti jej zákonov). Isté je – lebo to sám priznal – že nemal rád titul Mahátma (Veľký Duch) a nikdy ho netešilo, keď ho tak oslovovali. Volal sa: Móhandás Karamčand Gándhí.
Dnes sa dá na neho pozerať ako na ultranacionalistu, ktorý však neznášal násilie a bol mu cudzí aj rasizmus (teda väčšinou – juhoafrických černochov nemusel). Jeho odporcovia ho mali za štylizovaného pozéra. Dá sa na neho aj tak pozerať. Všetko mal prešpekulované, nikdy nič nerobil spontánne. Dával na obdiv svoju skromnosť a chudobu (podobne ako povedzme – taký Robespierre), ale tá chudoba nebola nikdy úplne ozajstná. Kedykoľvek mu mohol dať priateľ veľkú sumu peňazí. Alebo hoci aj – cudzí človek, čo vystúpil z auta. Lebo keď potreboval na svoj aktivizmus (nazýval to verejná práca) nejaký rozpočet, tak vždy sa niekto našiel kto vysypal kufor peňazí do spoločnej pokladničky, ktorú spravoval výhradne Gandhí.
Bol pyšný na svojho ducha a dopracoval sa k tomu, čo veľa filozofov, a síce, že ostatní ľudia sú prázdne bezduché nádoby :). Bol taký svätý selfmademan. Všetci si ho predstavujeme ako dedka v plienke, ale tak vyzeral iba na konci života. Prvú časť života strávil v bezchybnom anglickom obleku, lebo vyštudoval na ostrovoch (kde sa mu skoro všetko hnusilo, ale našiel si aj zopár bláznivých obdivovateľov). Mimochodom, v jeho knihe Experimeny s pravdou – používa slová Európan a Brit ako jednu a tú istú vec.
Ako sme už spomínali, hrozil sa toho, že dopadne ako iní ľudia, čiže stane sa z neho nízke zviera. Tak si vyvinul vlastný systém, ktorú by som opísal ako svätú trojicu: Boh, žalúdok a penis. Až chorobne bol posadnutý týmito vecami, ktoré vnímal neoddeliteľne. Tretina jeho knihy je o tom čo jedol, druhá tretina ako odolával ženským zvodom a tretia o zvyšku vesmíru. Bol trošku (dosť) pokrytec. Jedného dňa manželke oznámil, že už v živote nebude žiadny sex (ženu vôbec považoval len za nástroj svojej vôle a nejak extra sa nezaujímal čo ona na to). To už mali štyroch synov – spávali spolu od trinástich rokov, keď ich ako deti oženili. Dokonca keď Gándhímu umieral otec, tak si nemohol pomôcť a utekal do vedľajšej izby posexovať s manželkou. Odohodil telesnosť – ale až v čase, keď mal penisom natočené na niekoľko životov dopredu.
O jedle zapísal stovky strán. Dopracoval sa k tomu istému ako Jerome Klapka, len obrátene. Anglický humorista si myslel, že plný žalúdok upokojuje vášne, Gándhí zase že to robí prázdny žalúdok. Jeho nekonečné litánie o vegetariánskej strave sú… nekonečné. Je zaujímavé, že sa nedokázal vzdať mlieka, bez neho umieral. Vysadil korenia – ale vo väzení sa sťažoval, že mu nedávajú karí, takže karí nepovažoval za korenie? Nemal rád ani zeleninu (!), ale mal rád fazuľky. Bol nekonečne pyšný, že sa stravuje ako najväčší chudák v Indii – jedol banány, arašidy, datle, citrusy a ďalšie veci, ktoré sme mali za komunistov iba na Vianoce :). Ktovie čo by mu povedala moja babka, keby jej oznámil, že neznáša chleba.
Napadlo mi, či by sa nedal opísať ako komunista. Komunisi si ho dosť považujú, ale on vo svojej autobiografii tuším ani raz nespomenul slovo socializmus. Pritom si prešiel fázami ako klasický komunistický vodca: mladý intelektuál, odborový predák, nacionalistický vodca a napokon svätec :). Ako iní komunista, aj Ghándí si zapisoval do deníčka všetky situácie, keď sa priblížil k fyzickej práci :). Robil zadarmo, ale aj od svojich blízkych žiadal, aby robil zadarmo. A potom potreboval na niečo peniaze… Nechcel, aby v novinách kam posiela príspevky boli inzeráty, ale nepovedal vydavateľom, čo majú robiť, keď im klesne náklad.
Ako každý komunista, ani on nemal ekonomickú stránku tak nejak doriešenú. Jeho predstava bola, že Indiu pozdvihne na nohy, keď 200 miliónov Indov začne zase priasť na ručnom kolovrátku. Kolovrátok si nosil aj so sebou – bola to v tej dobe zvlášnosť, lebo priasť nevedel nikto a už vôbec nie vyrábať materiál. Na všetko už boli stroje.
Obdivoval Tolstoja, aj sídlo svojej sekty nazval Farma Tolstoj. Boli si podobní. Obaja chodili v čo najchudobnejšom šatstve, ale v skutočnosti neboli chudáci. Obaja mali len tú svoju jedinú pravdu, obaja sekírovali manželky, pohŕdali politikou (a preto ju s radosťou robili), mali všelijaké posadnutosti atď. Od Tolstoja prebral Gándhí myšlienky o Bohu a božom kráľovstve, ktoré krásne napasoval do rôznych indických starovekých filozofií. Aj Tolstoj mal v mladost veľa nasexovaného, a aj on na staré kolená démonizoval sex. Gándhí zašiel tak ďaleko, že hm hm hm, to je známa historka: no proste ako nahatý starec spával so svojimi nahatými neterami tínedžerkami, aby všetkým dokázal, ako zvláda žiadostivosť. Ehm.
Došiel tak ďaleko, že bol pyšný na impotenciu, ktorú si spôsobil svojimi experimentálnymi diétami a liečbou. Čo sa týka jedla, párkrát ležal na smrteľnej posteli a odmietal všetky rady od doktorov (napr. slepačí vývar alebo whiskey), ale raz veru aj on podľahol. Smrti sa nebál, ale keď sa mu natrhol konečník, tak sa podvolil doktorovi a napil sa kozieho mlieka. Smrť ho nedokázala dostať tam kam análna agónia. Jeho finálny objav s jedlom bolo: jesť päťkrát za deň a naposledy pred západom slnka. Vidíte, nemusel desaťročia experimentovať, stačilo si kúpiť ľubovoľný časopis. Inak, experimentoval aj s liečbami (najväčšie úspechy mal s obkladmi so zeminou) a uznával iba dva lieky: chinín a ricín (presne ako ten doktor vo Švejkovi).
Na jeho farme malé deti kopali jamy a rúbali stromy – volal sa to telesná výchova. Svojím synom odmietol dať klasické vzdelanie. Tvrdil, že škola má dať najmä charakter, učiť čistote a mravom. Môžeme súhlasiť – ale on sám mal elitné právnické vzdelanie, inak by sa s ním nikto nikdy nebavil. Kam by sa dostal, keby ho ako zahriaknutého mladíka neposlali na skusy na druhý koniec planéty? Tam ho vyformovali.
Formoval ho apartheid. Keď v Južnej Afrike pracoval ako právnik v britských kolóniách / búrskych republikách, často ho vyhadzovali z vlaku alebo koča, hoci mal lístok, dostal aj bitku. V tomto nemusel experimentovať s pravdou. Pravda bola na jeho strana. Briti a Búri boli vtedy poriadne svine. Treba aj dodať, že India mala za Gandího mladosti sedemkrát mene obyvateľov, ako potom keď ho zastrelili a jeho dielo bolo dokonané. Indovia Britom prerástli cez hlavu – technikou, ktorú Veľký Duch odmietal (sex).
Je zaujímavé, že v spomienkach na svoj život takmer vôbec nespomínal väzenie alebo nebodaj nejaké historky z neho. Iba párkrát nejasne spomenul, že ho Briti dávali do želiez keď im papuľoval. Na krehké chlápätko bol dosť nepoddajný – a nie vždy bol v práve, keď napríklad vyšiloval sprievodcovi, že mu nedokáže nájsť miesto vo vozni, kam sa natlačili stovky cestujúcich.
Nemal rád ani hinduisticých pustovníkov a pútníkov. Svojím spôsobom bol Gandhí racionálny chlapík, uvedomoval si, že je tvrdohlavý blázon. Zažil mory aj vojny. Do vojen sa hlásil ako dobrovoľník, zdravotník, v podstate z vlasteneckého citu k Británii.
Jeden z hlavných princípov Veľkého Ducha bola Áhinsa: absolútne nenásilie. Ale. Napríklad bol zato, aby sa strieľali túlavé psy, lebo pes má prednosť pred človekom (uznávam, asi tam nemali šibnuté baby z útulku, čo by neborákov havkáčov zachraňovali.
Cez prvú svetovú vojnu podporoval britské impérium. Moslimská liga a Indický kongres chceli zneužiť vojnu v Európe a zo slabosti iméria vyťažiť samosprávu. Gándhí bol proti súkmeňovcom. Tvrdil, že keď Britom ukážu dobrú tvár, zrušia rasovú segregáciu. A tak – organizoval odvody Indov do britskej armády. To bolo dovtedy nemysliteľné. A tak nejak sa to rozchádzalo s Áhinsou… Navyše tvrdil, že Indi si aspoň spomenú ako sa drží zbraň (dovtedy platil v Indii prísny zákaz držby zbraní). Britov to neskutočne vytáčali, ale nedokázali si s ním poradiť. Nakoniec ho zastrelil šibnutý hinduista, ktorému sa zdalo, že sa príliš bratá s moslimami.
V tom čase bol vodcom Indického kongresu, skupinke, kde boli samí právnici :). No proste ako u nás.