Keď ste nečítali fajnú knižku Neuromancer, tak vedzte, že tento text je jeden veľký spoiler a čaro toho diela spočíva najmä v tom, že neviete na čom ste a ako to dopadne.
Neuromancer vznikol vo fajnovom roku 1984, keď sa rodili najlepší ľudia a Orwell si predstavoval, že budeme všetci slúžiť v jednom obrovskom komunizme. Čo to znamená? V roku 1984 používal spisovateľ William Gibson tajomné a neznáme termíny ako Matrix, AI, dokonca vymyslel aj termín The Pirate Bay (v digitálnom zmysle). Tak skoro netušil nič o internete, alebo smartfónoch… 3 MB RAM je tuná napríklad extrémne kvalitná a drahá technológia :).
Jeho postavy používajú pevné linky, ale videá si napríklad prehrávajú rovno v mozgu. Neuromancer je moc fajná predpoveď cyberpunkovej budúcnosti, aj keď, samozrejme, nie vo všetkom. Gibson si nemyslel, že AI odpáli zemeguľu ako Skynet v Terminátorovi alebo že napchá ľudstvo do bateriek ako bratia (alebo sestry?) Wachowskí. V jeho svete je AI akýmsi mastermindom, ktorý poťahuje za nitky v pozadí, bez toho, žeby to ľudstvo tušilo (takže vlastne ako v Asimovej Nadácii, ale ten mastermind slúžil ľudstvu, kým tuná slúži sám sebe).
Hlavným konfliktom príbehu (ktorý zistíme až ku koncu) je súboj dvoch umelých inteligencií. Jedna – Neuromancer (po slovensky neviem prečo Neuromant) je akýmsi správcom posmrtného života. Druhá umelá inteligencia sa snaží s tým prvým splynúť, čím obe zaniknú a vznikne niečo nové – a ten prvý sa tomu bráni.
Ako inak – sú za tým pracháči, ktorí nevedia čo od dobroty. V správnom cyberpunkovom svete je väčšina obyvateľstva chudobná až až a ledva si môže dovoliť lacný čip do hlavy a trošku drog cez nejaký gadget na zápästí. Jedna superbohatá rodina, čo si žije vo vlastnom svete si predlžuje život – operáciami a zamrazovaním sa. Ale ich matka na to ide inak – vymyslí si, že po smrti sa jej vedomie uloži vo svete Neuromancera a tam bude naveky žiť (a jej manžel jej to čoskoro dožičí, keďže ju zavraždí, takže pani nestihne vyvinúť Umelú inteligenciu dokonca).
Aká je motivácia týchto Umelých inteligencií? Z knihy to nie je jasné. Jedna postava (tiež mŕtva, len vo forme dát) varuje: nesnažte sa AI pochopiť, Ona nemyslí ako človek. Nemá ľudské motívy. Takže keď AI č. 2 menom Wintermute sem-tam niekoho zavraždí, ani neviete, či je je vlastne villain knihy alebo o čo mu ide vlastne. Nemá ľudské meradlá dobra a zla.
Onen Wintermute ani nemá sprvu ani rozhranie, aby mohol zasahovať do ľudského sveta. Nakoniec sa však pripojí k nejakému lekárskemu experimentu – ťažko duševne chorého veterána z vojny sa lekári snažia vyliečiť počítačovou cestou. Podarí sa im to – ale nevšimnú si, že mu mozog prepíše AI a že onen plukovník nemá vlastnú osobnosť. Od tohto bodu chodí ako bohatý zamestnávateľ po ceste a vybavuje veci pre Wintermuta. Hlavnú postavu knihy sa mu podarí ovládať skrz toho, že je narkoman a nutne potrebuje buď dávky drog, alebo drahé operácie, alebo sa aspoň zabiť. Pripomína to veľmi parádny film Upgrade (alebo trošku Deus Ex či nejaký diel z Ghost in Shell – tí všetci od Gibsona kopírovali).
Kniha čo nastoľuje vlastné otázky musí byť míľnik. Podľa mňa je Neuromancer oveľa lepší ako napr. svety Philipa K. Dicka, ktorého nápady sa (zatiaľ) nenapĺňajú. Raz by sa však mohli… Neuromancer je považovaný za ťažkú knihu, čítal som veľa recenzií, kde sa čitatelia sťažovali, že nerozumia o čo ide, všetko je zastreté hmlou, treba stále listovať dozadu… Za seba poviem, že mi Neuromancer prišiel zrozumiteľný, ide len o štýl čítania – keď ste zvyknutý na pozorné pomalé čítanie, tak nemáte problém. Keď potrebujete autora s ľahučkým štýlom, bez zahustených informácií a vysvetľovačkami na každom kroku, asi to nebude literatúra pre vás.
