Ejl, ale po našom! Špecialitou je slovenská vášeň! V dueli s Klokanom od Helfu, ktorý má v ponuke Klokanov hneď dvoch – nafrněného a ehm, nadržaného.
Dvakrát ale, na ktorom sa marketingovci vybúrili. Na tie šarišské reklamy som sa díval tak dlho, až som nevydržal a išiel na jeden z ich minieventov, čo robili po krčmách. Inak, dvaja brigádnici mali len logo na tričkách a vôbec nedošli v steampunkovom kroji, ani netancovali zmodernizované ľudovky, ako teraz na východe všetci robia (podľa reklamy). Toľko textu, ale zabudli vôbec spomenúť, či je to dvanástka alebo desiatka, alebo vlastne je to fuk :). Ejl je ale vyladený na chuť Slovákom, tzn. nemá vôbec hutnosť ani ten typický ráz ale, je skôr podobný klasickým ležiakom (hoci je kvasený zvrchu). To pivo chutí obyčajnejšie, než som čakal, ale nebolo vôbec zlé. Otáčať sa dá, otázka je, či to stojí za ten humbuk, a či sa zapíše nejak do dejín :). Skôr nie – proste si vybrali jednu značku na reklamu a spočítali, si žeby reklama mohla (hádam) mať úspech.
No a potom tu máme dvanástku od Helfu – Nadržený klokan. Uletený názov – a zbytočný, lebo jediná vec, čo o Helfe viem, že majú výborné pivá a je to mladučký pivovar a ešte že to majú len na pár miestach. Teraz som vygooglil ešte, že je to pivovar postavený na troskách Osečanu, takže zase sme na začiatku :). Ale ako vravím, je to raritnejšie pivo a výborný. Ani ich ale (vraj ľahšieho valónskeho typu, tzn. Frantík) nie je typický ale, tak ako jeho konkurent hore. Prišiel mi trošičku iskrivejší, o štipku korenistejší a s plnšou penou ako konkurent – a preto aj o kúsok víťaz duelu. Ale obe pivá boli dobré.
