Trnavský jarmek mám veľmi rád. Je veľký, dokonca dosť veľký na to, aby bol rozdelený na tri časti – takže každý si nájde to svoje. Je tu šupácka ulica s kolotočmi, odpadkami, hlukom, kyselým smradom cigánskej a burčáku a stánkom s nápisom „Chirurgická oceľ“… Potom je tu hlavná pešia ulica na klasický jarmek s remeselníkmi a živnostníkmi startupistami.
A nakoniec zelená časť, so šermiarmi, pod hradbami v parku, s historickými stanmi a najlepším programom. A tu sa dá aj zobnúť nejaká tá drobnosť do ruky. Napríklad grilovaný oštiepok s lekvárom na chlebe, ktorý je už všade, ale ešte pred pár rokmi nebýval (keby tak ešte zlacneli…). To isté platí pre podplamenníkmi – ešte nedávno sme kukali, čo je to za novotu a dnes sú tieto stánky namnožené jak komáre pri jazere. Inak, pozeral som sa do piecky, a pečú ich NAD plameňom
Čo to tu máme ešte? Jarmočnú štrúdľu, no jasné. Na tento typ koláča narazíte kdekoľvek, v meste, vo vlastnej špajzi.. od jarmočnej verzie čakáte, že bude akosi väčšia a slávnejšia. Malé kúsky nie sú, ale hm hm, pančovaný tvaroh, viac puding ako tvaroh – ôsmy hriech. Na čerešniach je najlepšie to, že sú to možno aj višne :). A áno, majú ich celý deň len tak položené na stole, mohli by to dačim prikryť, aby to za tých 1,50 eura za kus stálo.
V pätách trnavských šermiarov chodí aj táto podkasta, ktorá ponúka Športheltové dolky. Veľmi pekná značka. A človek si ich musí niekedy naozaj odstáť… vážne, čakal som skoro hodinu ako na pomaranče za socíka. Príprava nie je tajomstvom. Kým to vymiesia, opečú na šporáku zo štyroch strán, umyjú v horúcej vode od múky, vykúpu v roztopenom masle a vyváľajú v orechoch alebo maku (na slanú verziu s bylinkam som si netrúfol). A hm, ten lekvár hore je asi trochu navyše. Čo už keď ho dávajú :p Športheltové dolky sú fasa, dve za 2.80 eura, len keby ich vedeli predávať nepretržite a nie po várkach :P
