Koniec raja za pár sekúnd. 26. apríla si pripomíname haváriu v Černobyle, ktorá jediná na svete dosiahla medzinárodný stupeň 7 (najvyšší) odchýlky od bežnej prevádzky. Až nedávno sa k tejto katastrofe pripojilo nešťastie v japonskej Fukušime.
Z Mesta mladých Pripiať sa okamžite stalo Mesto duchov. No – takmer okamžite. V prvý deň havárie sa sovietske orgány neobťažovali občanov o čomkoľvek informovať. Evakuácia začala až na druhý deň, keď prilietajúce vrtuľníky začali zahadzovať miesto katastrofy haldami hliny obsahujúcou bór a olovo. Vojaci, ktorí tu pracovali mali na prácu iba pár desiatok sekúnd – nemali ochranné prostriedky. Hasiči, ktorí začali reaktor v 4. bloku sprvu polievať vodou, situáciu iba zhoršili a spôsobili nové menšie výbuchy ako hlavné dva výbuchy. Inak bola ich akcia veľmi odvážna a po troch hodinách ako tak zlikvidovali najväčší požiar. Dodnes im dávajú súčasní súdruhovia za to medaily.
Dnes už vieme, že haváriu spôsobila kombinácia ľudských chýb a experimentu parnej turbíny, ktorý neprebiehal v normálnej prevádzke. Para v Černbyle ukázala svoju silu – po výbuchu nadvihla asi tisíc ton ťažký blok betónu ako čokoládovú polevu na torte. A, samozrejme, nezabudnime ešte na tradičné sovietske bordelárstvo (súdruhovia vo vedúcich pozíciách sú vždy múdrejší ako odborníci na nižších postoch).
Po dvoch týždňoch rozhodla vláda, že Černobyľ zakonzervuje do tzv. sarkofágu (ktorý už dnes praská, ale čo na svete vydrží večne?).
Po aktívnom hasení dusíkom „klesla“ teplota na mieste výbuchu v tomto čase na 300 stupňov Celzia. Do ovzdušia však už uniklo celé spektrum vzácnych rádioaktívnych plynov (medziiným aj Krypton – Superman na Ukrajine dolietal). Zamorený mrak výbuch vymrštil do výšku jeden a pol kilometra a vietor ho zavial až do Škandinávie a Československa. (Niektoré z tých plynov majú polčas rozpadu niekoľko desiatok rokov, čiže stále môžu vážne ohroziť ľudský organizmus.)
Moment, povedali sme Československa? Tunajší súdruhovia sa vtedy dopustili jeden z najťažších zločinov na svojom národe. Taktne o nebezpečenstve pomlčali a miesto toho, aby ľudia niekoľko dní ostali doma, tak ich červení súdruhovia hnali na obligátne prvomájové sviatky práce a o týždeň oslavy porážky fašizmu. Veľké sprievody, zástavy, hudba, nadšení pionieri a zdutí súdruhovia naskladaní na tribúnach a nad tým všetkým rádioaktívny aerosol. Slovenskí pracovníci v Jaslovských Bohuniciach a ich českí kolegovia v Dukovanoch síce namerali zvýšené hodnoty rádioaktivity, aj varovali vládu – ale vláda… mlčala. Opatrenia ostali na nižších inštitúciách, ktoré sa s rôznou snahou venovali zníženiu kontaminácie potravín, hlavne mlieka a zeleniny.
A čo ďalej?
Napokon to nejak dopadlo. Dnes z Černobylu poznáme už len rozpadávajúci sa sarkofág a strašidelné mesto Pripiať plné hrdze, odhodených bábik a opusteného kolotoča. Ukrajinci sem dokonca začali voziť turistov a novinárov – s maskami a za poplatok, samozrejme (vybaviť v tomto smere čokoľvek však zaberie veľa času a energie). Slovenskí vedci pestujú v nebezpečnej zóne ľan a darí sa im. Sem-tam narazíme na reportáž o starej babičke, ktorá odmieta opustiť svoj domček. Prírode sa tu darí – všetko je zelené, vtáky štebocú, niektoré rastliny sú vraj vitálnejšie a väčšie ako bez rádioaktivity.
Rozpadávajúce sa budovy v Pripiati budú čoskoro zrovnané so zemou – obrovské postapokalyptické múzeum nebude. Hádam len v počítačovej hre, tiež od Ukrajincov. A u nás, pri Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach dostáva obyvateľstvo pravidelne tzv. jódové tabletky (jodid draselný), ktorý podľa jazykov vraj pri katastrofe predĺži utrpenie. No a deti sa v školách učia, že keď uvidia hríb atómového výbuchu, tak si musia ľahnúť hlavou smerou preč.
Mimochodom, vedeli ste, že odstraňovanie následkov havárie zamestnalo až 500 tisíc ľudí?
