Stovky dungeonov, kobiek, opustených pevností a hrádkov… Hľadá sa hráč, čo to všetko celé prešiel. Ak taký vôbec existuje. Vitajte vo svete, ktorý je tak veľký, až je škoda, že je len pre jedného hráča.
Táto séria má výborný zvuk a vydávanie hier vždy sprevádza humbuk naokolo. Materská americká firma Bethesda si môže veľa dovoliť – napriek tomu, že niekedy pôsobí ako továreň na bugy. Asi žiadna hra neobsahovala toľko chýb a bugov ako legendárny Daggerfall, miliónkrát opravovaný a miliónkrát preklínaný. Nejaké tie bugy ostatne nájdeme aj v novších kúskoch zo série, napríklad v nedávno vydanom Skyrime o ktorom počul každý RPG hráč zo zákona.
V Morrowinde sa dal ľahkým bugom zabiť dokonca lord Vivec, a to bol nesmrteľný boh… akurát to bolo na pár hodín práce, pretože mal fakt veľa HP :). „Staré zvitky“ – slovenský preklad The elder scrolls – majú bezmála už dvadsať rokov. To je doba, keď to iní už dávno vzdali – a predsa vyšlo „len“ päť dielov. S každým sa ale autori hrajú do aleluja.
Nedokonalý Morrowind
Niekto vraví, že najlepším dielom zo série bol Morrowind, ktorý obsahoval aj sprístupnené vývojarské nástroje pre hráčov a vznikli tak tisícky modov alebo aj úplne nových svetov v tomto prostredí.
Pri trojke TES Morrowinde ma ale napádajú samé negatíva tej hry. Vstup bol, pravda, ohromujúci, za parádnej hudby sa hráč prebudil na lodi v krásnom mestečku Seyda Neen a vydal sa objavovať svet. Lenže časom prišla šablónovitosť – väčšinu vulkanického ostrova, domova temných elfov, pokrýval čierny popol a kopce, aby to netrhalo veľmi. Čiže behanie mohlo byť dosť jednotvárne časom. Dungeony pozostávali zi pár typov návrhov a všetky sa na seba podobali ako vajce vajcu. Denník bol šialene neprehľadný, zapisoval sa chronologicky s hromadou nepotrebných údajov a odkazov. Nepriatelia po čase nepredstavovali žiadnu výzvu, na niečo ťažké ste narazili len výnimočne.
Najväčšia tragédia boli rozhovory s NPC, starý Bethesda systém – keď sa objavilo pri rozhovore (ešte nebol dabing) tématické slovo, hneď sa pridalo do rozhovorovej tabuľky. Takže keď ste sa chceli baviť s NPC, mali ste v menu sto slov, na ktoré každé NPC dávalo rovnakú odpoveď… a medzitým mohlo byť schované niečo veľmi dôležité pre hlavnú líniu questov, čo vám zaručene ušlo. Pravda, všetko to bolo urobené naozaj dômyselne v šablóne a nie ručne, takže originálna hra sa pohodlne zmestila na jedno CD.
Pre ustráchaných aj samovrahov
V najnovšom Skyrime, našťastie, už takéto chyby, nenájdeme. Skyrim je parádna hra – a už sa niektorí čudujú, či sa oplatí robiť také obrovské hry na offline platforme. Jedinú vážnejšiu chybičku má Skyrim v ovládaní – konzolový systém, textový inventár, na ktorý si musí PC pohodlný hráč zvykať. Za tých 20 rokov existencie série došla séria tak ďaleko, že väčšina screenshotov z hry by sa dala použiť aj ako artworky.
Ostrieľaní RPG hráči si môžu v hrách nastaviť najťažšiu obtiažnosť – hra má potom vážne grády a treba už mysieť takticky a nielen bezhlavo sekať. Na najnižšej obtiažnosti sa to hrá asi samé – keď som v Oblivione vyliezol z prvého tunela na najľahšom, s prvým hrdzavým mečíkom som zrúbal všetkých guardov v meste, ešte aj tých, čo vyliezli z veže v krásnom striebornom brnení. Keďže ale TES letí a na interente sa váľajú doslova hromady videí z hry, súdim, že väčšina hráčov to hrá sviatočne a v nabúšenom brnení sa predvádzajú ako jednou ranou zložia nepriateľa.
Osobitosťou série okrem rozľahlosti sú panoramatické výjavy, ktoré sa nedajú vidieť v iných hrách na takej úrovni.
Jednoducho, keď vyleziete niekde na kopec, vežu alebo iný vysoký bod a pred očami sa vám rozprestrie pastva pre oči, naozajstný svet, vedľa ktorého už neexistuje ten, kde sedíte na stoličke za počítačom.
Však sa aj vraví, že raz by mali urobiť firmy Bioware a Bethesda spoločnú hru – prví by sa postarali o príbeh, druhí o estetický dojem.
Svet: kontinent Tamriel na planéte Nirn (málo používaný názov), skladá sa z 9 krajín, napríklad Skyrim odkiaľ sú Nordi, High Rock obývaný Bretonmi, srdce imperiálnej ríše Cyrodiil, Hammerfell, kde bývajú Redguardi, Morrowind temných elfov atď.
Nezabudnuteľné momenty: začiatky sú vždy pekne štýlové – či už ako väzeň utekáte s cisárom pred vrahmi, alebo vás idú popraviť, poprípade vás poslali s tajným poslaním niekde. Do pamäti sa určite vryjú aj majestátne panorámy keď prvýkrát uvidíte niečo pompézne, napríklad Imperial City, Vivec, alebo Solitude. Ja osobne si pamätám, ako som mimo akékoľvek poslanie len tak naslepo sa potuloval okolo Vivecu a na akejsi zastrčenej farme som z dlhej chvíle zmlátil farmára… a v jeho komore objavil daedrické brnenie, najlepšie v hre. To už stojí za tú malú pokutu. Zážitok je aj, keď vám v poslednej hre spievajú pekné bardky v krčme svoje verzie večne zelených hitov.
Zvláštnosť: systém tréningu, ktorý nepoužíva veľa hier. Každú schopnosť zlepšujete jej častým používaním. Tak napríklad, keď sekáte jednoručnou zbraňou do niečoho, je šanca, že dostanete bod do 1-handov (lepšie do silných nepriateľov rúbať). Kúzlenie zvyšuje príslušnú magickú školu atď. Škoda, že v poslednom dieli vypadla napríklad atletika – kto často skákal a padal sa začal pohybovať oveľa rýchlejšie (aj opticky – ak ho nebrdzila ťažká zbroj). Bod si môžete umelo zvýšiť aj u trénera… je to drahé a takýto tréning môže spôsobiť vašu trvalú chudobu :). Za pár bodov dostanete level, a zvýšite si zdravie, manu alebo staminu.
Variabilita povolaní: na výber bolo vždy veľa povolaní, poprípade vlastné povolanie – alebo aj žiadne. Hráč totiž môže používať schopnosti aké chce a urobit si ľubovoľnú kombináciu. Takže aj presvedčený mág sa môže učit zlodejstvu či férovke so zbrańami, bojovníci a zlodeji sa učia kúzliť atď.
Maximálny level: to je predmetom dlhých diskusií. Pri Skyrime je to napríklad teoreticky 81, pri Morrowinde cez 100, pri Oblivione som narazil na čísla od 60 po 100. Levely sú totiž za body schopností a tie málokto vyženie trénovaním každú jednu na stovku bez podvádzania. Hry obsahujú aj „soft cap“, tzn. na určitom leveli, keď už je postava veľmi namakaná, napr. okolo 50, sa obdržávanie bodov veľmi spomalí. V hre sa nič nerespawnuje – čo je raz mŕtve, alebo vylootované, tak aj ostane.
Poznámka: zatiaľ vyšlo päť dielov série a k tomu zopár veľmi pekných datadiskov, no každá z hier je oveľa rozľahlejšia ako čokoľvek iné – čiže vydá teoreticky za viac
