Čo som čakal? Nie veľa, pravda. Budapešť sa nikdy nechválila, že je pivným mestom. Skôr ako na fajnové pivo, narazí človek na dobrý Tokaj.
Je pravda, že som nehľadal pivné kráľovstvá na mape a šiel som kam ma noha zaviedla. Zhrnutie je teda na začiatku – Budapešť nie je pivné mesto, pivo tam až tak nemilujú a nehrajú sa s ním. Skúsenosť bola zhruba takáto – všade mali obyčajné Staroprameny a Heinekeny. V menu som uvidel echt maďarský Arany Ászok. Čašníčka chvíľu premýšľa. Nemáme. Nedáš si radšej Staropramen alebo Heineken? Takže to na hlavnom obrázku, v pohári so zlým logom je teda svetlý Dreher :). Pivo, do ktorého dávajú kukuricu :). Keď som sa pýtal na stupne, nikto mi nerozumel o čo ide. Cítil som sa ako sir Galahad uprostred húfu sukúb. Ale poďme pár krokov ďalej.
Tak tu mám na stole ďaľšieho domáceho koňa, Soproni. Od pohľadu je to europivo… ale. Hm, sanitáciu výčapného zariadenia tu robia často ako v nejakom … (doplňte si meno neobľúbenej krčmy so zlým pivom). Kyselina v pohári. Pizzérka, len pár krokov od vychýrených vianočných trhov na Vörösmarty námestí. Pokus číslo dva je opäť Soproni. Tentokrát je pivo cítiť ako keby v politri bolo predtým víno – to sa mi zdá ale nepravdepodobné, podnik vyzerá ako piváreň v širšom centre. Biedna skúsenosť, asi fakt smola alebo čo.
Chuť mi napravil Dreher Bak. Dosť sladké, žiadna kávovina, možno nejaký karamel. Dievčenské tmavé pivo, ale zato konečne jedno dobré, správne načapované, v sympatickom podniku, kde dedkovia pozerali ženský volejbal.
Pivo Kárpi. Ešte lepšie. Podľa barmana malý domáci pivovar. Podľa Facebooku tiež, len pár lajkov, zato pivo fajnové. Nikto mi nevedel povedať, čo je to za druh, ja osobne typujem svetlú štrnástku, s chmeľovou vôňou a kvasinkovou chuťou. Všetko je však pekne vyvážené a piteľné, až na tú slabú penu, ale tú v Pešti nikto nepestuje :).
A na stôl sa nám dostáva Rizmajer Világos, vraj tiež malý pivovar, ale určite nie až taký malý, pretože som si ho všimol aj na inom mieste. Veľmi pekný web a prezentácia, docela dobré europivo. Barman mi na neho dal zľavu, ale to je historka na iný web. Obsluha bola v tejto geekovskej kaviarni parádna. A hneď mi ponúkli aj…
… Rizmajer Konyakos Meggyes. No, hádajte, čo takého by ešte maďarskí pivovarníci mohli dať do piva okrem kukurice? :) Správne, čerešne! A s týmto pre mňa exotickejším pivom aj končíme tentokrát. Budapešť mi najviac pripomenie tento kúsok, koňakovo-čerešňové pivo. Na ratebeer.com pozbieralo ozaj úbohé známky – klasických pivárov asi tento červený zázrak vyviedol z miery :). Ale ako otvorený človek bez predsudkov vravím, Konyakos Meggyes Sör bol dobrý, sladký a sirupový, keď nikde nemajú kofolu hehe. Barman povedal rozhodne, že nejde o dievčenské pivo, hádať som sa s ním nechcel :). Vraj ho pije polka ľudí, iné pivá sa pijú menej. Zaujímavá skúsenosť.
