Ako rozlúčku s letom tu máme jeden menší street food / craft beer festival. Varili tam polievky, hrali noname kapely a moderátor bol za cigánskeho vajdu… No, pekné leto je za za nami. Pokukajme aké pivká priviezli starkému Bernolákovi do jeho parku.
1. Sessler svetlý špeciál 20%. Veľmi ťažký začiatok.Na hlavnom obrázku hore. Veľmi hutné a najmä veľmi sladké (keď je to 20-tka) pivo. Ale lepšie dať to ťažšie najskôr ako nakoniec :). Toto pivo si viem predstaviť ku grilovaným špecialitám a podobne, naozaj je veľmi veľmi sladké, alkoholové, iné chute sa z toho lovia ztuha.
2. NOBELL – BERNHARD 11°. Značka, s ktorou nemáme skúsenosti. A prekvapila. Dokonca až tak, že keby sa hlasovalo, ktoré pivo z dnešnej desiatky by sme si dali zase… je možné, že by to bola táto nenápadná 11-tka. Mala napísané, že ide o plzeňský ležiak, ale popravde, len veľmi málo plzeňských pív je až tak cítiť klasickým chmeľom a chlebovinkovými kvasinkami. Prišlo nám to veľmi dobre namiešané a príjemne. Inak, v stánku smažili aj nejaké jedlo pod izraelskou vlajočkou, z čoho boli niektorí okoloidúci pomerne na vetvy.
3. Simeon Mild Ale 11,5˚. Piešťanský minipivovar, ktorý tuším, že kedysi predával lacné a nie veľmi dobré malinovky. Pivo ale nie je vôbec zlé… táto jedenásť a polka je možno ich hlavným koňom. Príjemné pivo, viac chmeľové ako sladové, možno že sa až tak úplne netriafa do žánru ejlov, ale na letný podvčer si sadá ako riť na šerbel. Dojazd bol možno trochu vodový.
4. Damian Apricot Session IPA 11°. Najpodivnejšie pivo vôbec. Ale doslova – veľmi podivná vec. Marhuľové pivo, ale tie marhule tam ani tak necítiť… skôr nejaká divná syntetická-mangová chuť, ktorá je v lekvári, keď sa nepodarí. Naozaj, nepodarilo sa nám na jazyku extrahovať tie marhule. Keď sme chalanovi za pípou povedali, že jéééj, apricot sú po anglicky marhule, ostal dosť mimo :). Ďalšia podivnosť je v tom, že na ipu to má málo sladu a menej horký chmeľ. Zvláštne pivo.
5. Beer Bros lietajúci pivovar Hefeweizen. Značka, ktorá vyzerá skôr ako hobby nadšencov, ako nejaká vážna podnikateľská franšíza… ale pivo ujde. Dokonca veľmi. Oranžová pšenica, ale svieža, príjemná, odladená, nie veľmi kyslá – presne tak nejak si predstavujeme tento žáner.
6. Rodinný minipivovar Pácov Hefeweizen. Ďalšia neznáma vec, pozerám sa na webovú stránku, ale nie som z toho veľmi múdry. Isté je, že aj o tomto Hefeweizenovi sa dá povedať to isté, čo o predchádzajúcom v bode päť, navyše, tento by možno vyhral, lebo mal krémovejšiu penu a slamovejšia farba nám tiež tak nejak pasuje k pšenici :).
7. Frambor bylinkový špeciál. V sortimente tohto Žilinčana nenechádzame nič také ako bylinkový špeciál, ale na tabuli to tak bolo napísané, takže asi v tom sú bylinky. Ďalšie zvláštnejšie pivo – ale v dobrom slova zmysle. Čo za byliny sú v tom, nevedno, ale chuť je trošku ako fialové bonpari cukríky, s plným sladovým telom a zaujímavým dojazdom (ešte dlho je cítiť).
8. Stupavar 11-tečka 11°. No a pre zmenu niečo klasické. Neurážajúca 11-tka, ktorú z nejakého dôvodu volajú 11-tečka. Klasické pivo, ktoré vo všetkých hlavných ukazovateľoch obsadí priemerné pozície a leje sa do útrob zľahka ako vodopád.
9. The Garden Brewery Vanilla & Chocolate Porter. Ó áno, niečo zvláštne treba, keďže sa už blížime ku koncu. Dokonca sa nám pivko nepodarilo odfotiť ostro :). Toto je, prosím pekne, chorvátsky pivovar – ktorý sa vraj čapuje všade v Európe. A ich porter, ktorý asi nie je klasický porter, a dá sa nad ním diskutovať dosť dlho. Toto majú pivári miesto zmrzliny. Samozrejme, kávová opražená chuť tmavého piva nesmie chýbať, trochu viac grádov, keďže žáner mal za úlohu zohrievať uzimených Angličanov… a trošku zmrzlinovosti.
10. Kastelán Thurzo 12°. Na záver Oravčan, ktorého sme už recenzovali, a keďže aj recenzenti sú len unavení ľudia, tak touto hádam už klasikou craftového neba končíme. Škoda, že sme sa v tomto lete nestihli pozrieť na Oravský zámok :).
