Takto na konci všetkého budeme sumarizovať. A než sa to nad tým starým dobrým dvetisícsedemnástym definitívne zatvorí, pripomeňme si pár pív, ktoré sme počas roka ochutnali a nejak nestihli zrecenzovať. Väčšinou preto, že sa nám nechcelo, alebo nebolo sa veľmi o čom rozpisovať. Takže jednou, dvomi vetami :).
Na hlavnom obrázku vidíme Charlieho pivko, vo veľkej hospode Charlie’s Square v Brne. Keby ste ma zastrelili, už si nespomeniem ako to chutilo… len že tá hospoda bola veľmi veľká a veľmi plná mladých… a že tam mali dobrý fastfood.
O Bad King Johnovi sa dá povedať len toľko, že čím krajší obrázok a vymakanejší názov – tým priemernejšie pivo. Fľaška s etiketou sa pekne vyníma na poličke, ale sotva si ho dá niekto viac ako raz.
Helf 11 je asi to najlepšie z tohto zozamu. Naozaj šikovné pivko, ktoré si objednáte, keď ich chcete “viac” – vyvážené a chutné. A nie je dostať na veľa miestach.
Pomerne nová škótska značka Innis & Gunn a ich glasgowský zázrak Rum Finish, dobré rozbehnutie na poriadnej záhradnej párty :). Ale medzi nami – či je v tom pive ozaj rum alebo len aróma do torty – tak to by som naozaj nevedel povedať.
Lucky Budha, čínske ryžové pivo importované Poliakmi. Je drahšie, ale asi len kvôli tej krásnej fľaške, inak to chutí ako ten najposlednejší chmeľový robotnícky Topvar pred 20 rokmi. A na etikete sa na jednom mieste píše, že je v tom 4,2% a inde že 4,7 % alkoholu – evidentne je každému fuk.
Medobeer, Smolenické remeselné pivo – na to sme narazili iba na poľnohospodárskej výstave v Nitre. A inak je to škoda, lebo navzdory faktu, že to mali iba tak v teple na stole, pivo bolo veľmi jemné a ten med tam bolo naozaj cítiť. Pohodové pivko.
Don Habanero je chili IPA. Čo si pamätám, tak tento kus od Permonu bol pomerne tuhý, určite štipľavejší ako druhá vzorka, ktorú si už nikto nepamätá. Mayovia by boli pyšní.
Triochgornoe. Či je to správny preklad z Azbuky – netuším. Pivo bolo z Tesca, z veľkej ruskej vlny, ktorá sa podľa mňa veľmi neuchytila. Hlavným problémom tohto piva bola jeho železitá chuť – čo je u piva zo skla veľmi zvláštne. Asi ho tí Rusi navarili v tanku v prázdnej nábojnici.
O tomto oslavanskom Jantári si pamätám len, že padlo veľmi dobre :). Takéto pivko treba núkať turistom na Morave.
Pšeničné pivá bývajú všelijaké, černohorský Velen bol výborný, hutný, krásne sfarbený bez nejakých bočných príchutí. Kvalitka, teda keď je to takto fajnovo načapované.
Zrovna keď sme hľadali takú starodávnu zafajčenú hospudku, tak sme v Brne zapadli do čistučkého sterilného podniku, ktorý má vlastné pivo – Parodie. Bolo dobré, aj keď nálada v podniku bola mizerná, dávali hokej v TV a Pepíčkovia zrovna nepekne fasovali :). Ich výkon bol doslova Parodie.
Corvus Stromokocúr, dvanástka, na vianočnom trhu v Bratislave. Posledné pivo roka – a nebolo to nič moc. Predavač sľúbil orieškovo-kávovú chuť, my sme tam cítili iba vodu. Hm, kočovný pivovar z Košíc, ktorý toto navaril v Prešove a dal tomu zaujímavý názov. Nedalo sa to dopiť ani za boha. Nakoniec došiel nejaký opitý mladík, že či nemám náhodou brzdu, tak som mu dal túto pivnú vodu a on mi povedal, že som veľmi krásny a zlatý. A to je bodka za rokom 2017.
