Zastavte zabijácke roboty než bude neskoro, píšu v týchto dňoch niektorí západní novinári. Po tisícročiach vynálezov v oblasti zbrojenia, začínajú mať niektorí pociť, že ľudstvo už predsa len zachádza priďaleko. Ani John Connor by nás už nemusel zachrániť.
Čiaru pred automatizovanou vojnou vedenou strojmi chce urobiť sheffieldský profesor umelej inteligencie a robotiky Noel Sharkey. Ten je zároveň aj predsedom trochu neznámeho spolku Medzinárodný výbor pre kontrolu robotických zbraní.
Tento výbor sa snaží roztočiť debatu – máme nechať rozhodovanie o zabíjaní na strojoch? Najvyspelejšie armády sveta dnes už majú vo výzbroji zariadenia alebo ak chcete „robotov“, ktoré sú schopné samé si vybrať cieľ a zneškodniť ho. Bez ľudského zásahu. Je to, samozrejme, filozofická dilema. Stroje teda nemajú zabíjať bez ľudí – zabíjame sa sami ako za starých čias? Kľúčový moment je rozhodnutie o údere, ktoré by podľa Sharkeyho nemalo nikdy byť na automatizovanom robote, hoci sa správa presne podľa pokynov programátora.
Softvér, ktorý má za úlohu „šetriť“ ľudských vojakov sa teoreticky vyvíja už od 50-tych rokov minulého storočia. Armáda má vo veľa štátoch prednostné právo na najbrilantnejšie vedecké mozgy svojej generácie. Jedným z hlavných zmyslom „robotov zabijakov“ je, že stroj respektíve počítač dokáže lepšie zacieliť, presnejšie navigovať, nepodlieha stresu a podobne. Medzinárodné právo sa týmti otázkami veľmi nezaoberá. Aj keď treba dodať, že medzinárodné právo v oblasti výzbroje je fikcia a platia len dohovory medzi najvplyvnejšími štátmi.
Ľudský veliteľ má podľa Sharkeyho brať na zreteľ možné civilné obete a byť prípadne volaný na zodpovednosť. Stroj nemá morálku, zodpovednosť ani výčitky svedomia – kto by bol postavený pred súd? Veliteľ akcie, programátor, výrobca, komunikátor, dodávateľ určitej súčiastky, politici, ktorí rozhodli o intervencii? Profesor sa domnieva, že viac automatizované konflikty ohrozujú priamo svetovú bezpečnosť.
Americké smernice z konca roku 2012 dávajú zeleúé autonómnym zbraňovým systémom. A vraj, čo zavádzajú Američania, chce mať vo výzbroji ďaľších minimálne 70 štátov na svete. Čiastočným príkladom takej zbrane sú americké bezpilotné lietadlá v Afganistane alebo Iraku – ktoré slúžia nielen na prieskum, ale môžu byť vybavené samonavázdacími raketami a podobne.
Tento mesiac začína v Londýne občianska mimovládna kampaň „Stop Killer Robots“. Za cieľ má apelovať na najmocnejšie štáty sveta, aby sa zaviazali k nešíreniu a neinvestovaniu do autonómnych robotických technológii určených na zabíjanie.
