– Slávny detektív je vôbec najčastejšie sfilmovanou postavou na svete. Zatiaľ sa o ňom natočilo 226 filmov, no je možné, že v čase čítania tohto článku je to číslo už vyššie. V skutočnosti, gróf Dracula bol sfilmovaný až 239-krát, ale keďže nie je človek a niektoré filmy nemali s predlohou nič spoločné, tak sa to podľa fanúšikov Sherlocka vraj nepočíta.
– Skúmal odtlačky prstov a vykonával testy krvi skôr ako sa to stalo bežnou policajnou metódou. Áno, slávny Scotland Yard sa nechal inšpirovať fiktívnymi knihami. A s nimi všetky ostatné polície sveta.
– Sherlock Holmes užíval kokaín kvôli inšpirácii. Dnes sa tento fakt už nezdôrazňuje, ale práve na konci 19. storočia ešte nebol kokaín zakázaný a nevedelo sa o jeho smrteľných účinkoch ani závislosti. Veď napríklad doktor Freud zabil kokaínovými pokusmi kolegu a až na svojom tragickom omyle spoznal naozajstné účinky drogy.
– Klub sherlockológov nie je hocijaký klub. Patrili sem napríklad Franklin Delano Roosevelt, Harry Truman, Dorothy Sayers, Issac Asimov, alebo Neil Gaiman.
– Rozdiel medzi “holmesológmi” a “sherlockológmi” je ten, že prvý považujú postavu za fiktívnu literatúru, kým tí druhí hlásajú, že je to naozajstná historická postava a Doyle písal o skutočných veciach pod inými menami, bol akýmsi literárnym agentom.
– Dvojica českých astronómov Petr Pravec a Lenka Šarounová objavili v roku 1997 planétku 46722. To by akisto málokoho zaujalo, keby ju neboli pomenovali po Irene Adlerovej z poviedky Škandál v Čechách, jedinej žene na svete, ktorá vraj očarila Sherlocka Holmesa.
– Sherlock vlastnil hustle “Stradivárky”, považované za najkvalitnejší a najlepší nástroj, ktorý má krásny zvuk aj po 300 rokoch. Detektív často hrával, aby si vyčistil myseľ.
– Frázu My dear Watson (Môj drahý Watson, poprípade často používané Elementary, my dear Watson), ktorú tak často počúvame vo filmoch a seriáloch v skutočnosti Holmes v knihách nikdy nepoužíval. Je to jednoducho výmysel iných autorov.
– Najslávnejší a najúspešnejší román Pes Baskervillský napísal Doyle práve po tom, čo sa rozhodol sériu o Sherlockovi stopnúť. Ostatne, pokúšal sa o to niekoľkokrát – veď napríklad po názvoch ako Posledný prípad, Posledná poklona atď, aj tak nasledovali ďaľšie príbehy. Detektíva zabil autor už v treťom románe, musel ho však opäť vytiahnuť na svetlo. Nadšení čitatelia si to skrátka žiadali.
– Pes Baskervillský je naozajstná devonshirská legenda.
– Existoval ešte chytrejší človek ako Sherlock – jeho starší brat Mycroft. Ten však bol mimoriadne lenivý, večne iba vysedával v klube, ktorý sám založil a kde boli členovia “najneklubovejší a najnespoločenskejší” v Londýne – skrátka, každý sa staral len sám o seba.
– Doktor House bol vymyslený presne ako Sherlock, dokonca býva aj na rovnakej adrese. Chladný rozum, neporozumenie ľudským pocitom, geniálne rozlúsknutia prípadov, užíval drogy. Pravda, časom sa Doktor House začal uberať iným smerom.
– Sherlock sa pôvodne volal Sherringford, (občas mýlené s Sherridan). Nakoniec zvíťazilo meno po Doylovom obľúbenom hráčovi kriketu, keďže sám bol vášnivým fanúšikom a športovcom.
– Prvý román Štúdia v šarlátovom napísal Doyle iba za tri týždne – keď sa nudil vo vlastnej lekárskej ordinácii. Veľa vydavateľstiev ho sprvu odmietlo – nešťastníci. Nakoniec vyšla vo Vianočnom zborníku Beeton’s Christmas Annual v roku 1887. 25 libier bola vtedy veľmi slušná odmena. Mimochodom, obrázky k raritnej edícii Štúdie v červenom nakreslil otec Doyla – pán senior bol tiež umelec.
– Druhý román bol výsledkom rozhovoru A. C. Doyla so slávnym Oscarom Wildom na jednej večeri. Wilde vtedy pracoval na svojom Dorianovi Grayovi a Doyle sa pustil do Podpisu štyroch.
– V roku 2002 bol ocenený Kráľovskou chemickou spoločnosť človek s menom Sherlock Holmes – naozajstný vedec, meno mu rodičia rafinovane vymysleli podľa románu, ale zrejme netušili, že ich syn dosiahne úspechy na poli, kde bol aj Sherlock Holmes veľmi dobrý.
– Doyle sa priatelil aj s Harrym Houdinim, svojho času najslávnejším kúzelníkom, hadím mužom, kaskadérom atď. maďarského pôvodu
– Nikto si nevie predstaviť Sherlocka bez jeho dvojšiltovej čiapky (pokrývky hlavy lovcov jeleňov). V skutočnosti ale v knihe ju nenosil ani nevlastnil. Prvýkrát mu ju prikreslil pred 125 rokmi ilustrátor v Strand Magazine (podobne ako plášť), kde príbehy istý čas vychádzali a tento obrázok, Sherlock v čiapke, si privlastnili neskôr všetci filmári a nasledovníci tradície.
– To isté ako s čiapkou sa stalo aj s fajkou. V knihe uprednosťnoval cigary. Ale herec William Gilette, ktorý sa špecializoval na Sherocka nedokázal rozprávať text s ničím iným, než s jednou tenkou fajkou v ústach. A to bolo ešte v 19. storočí, keď film bol nemý.
– Sherocka si zahral aj mladý Charles Chaplin.
– V knihách sú občasné nezrovnalosti – napríklad Johna Watsona raz oslovia ako Jamesa. Alebo fakt, že Watson bol zranený v Afganistane zranený do ramena, ale inokedy Doyle píše, že do nohy, využili autori britského seriálu z roku 2011 veľmi vtipne a z Watsona urobili psychiatrický prípad – bol zranený do ruky, ale cítil fantómovú bolesť v nohe, takže chodil o paličke, hoci vedel, že mu nič nie je.
– Takisto sa môžete s fanúšikmi prieť, či sa narodil 7. júla 1854 alebo 6. januára. Kniha vás nerozsúdi.
– Matematici sa hádajú o tom, že Sherlock vykonával pri prípadoch dedukcie (vyvodzoval závery na základe pozorovania, kde však bola šanca na omyl) alebo používal techniku po anglicky zvanú abduction (vs deduction), teda vylučovaciu metódu, kde na konci ostane vždy pravda.
– Vôbec prvý prípad Sherlocka bol “Gloria Scottová”. Vtedy sa mladý chlapec rozhodol, čo bude jeho životnou dráhou. Táto poviedka vznikla ako jedna z posledných.
– 60 príbehov o detektívovi, to je konečné číslo. A. C. Doyle však medzi dokumentami po smrti zanechal ešte rozpracovaný príbeh The man who wants be wanted.
Pokiaľ patríte k tým, čo neveria, že Sherlock zomrel vo vodopáde s profesorom Moriartym, tak ste zrejme prijali za svoju verziu, kde sa v ústraní na nejakej zapadnutej farme venuje včelárstvu.