Už štyridsať rokov uplynulo od času, keď významní a obávaní súdruhovia prvýkrát strihali pásku na nitrianskej poľnohospodárskej výstave Agrokomplex. Kto si dnes na nich spomenie? Agrokomplex ale funguje stále, aj keď pravda – v oklieštenejšej podobe ako kedysi.
Bolo že to slávy. Starnúci súdruh Husák neľutoval merať dlhú cestu z Prahy do Nitry, aby otvoril veľtrh, ktorému sa na Slovensku nerovnalo v podstate nič. Celé podujatie vraj malo aj veľký výchovný rozmer. No hlavne sme sa tešili z úspechov v poľnohospodárstve a došlo aj na tradičné Dožinky – kroje, muzika, poézia a pálený trúnok.
Na naše pomery veľkorysá výstavná plocha nestačila, hromady poľnohospodárov sa tlačili na malom mieste, k slovu sa dostali aj profesionálni aranžéri (to sa vtedy normálne študovalo v školách). Trvalo to dva týždne a bolo aj tak, že sa predlžovalo na celý mesiac. Viete si to dnes predstaviť? Celý mesiac. No skrátka udalosť.
Po Nežnej revolúcii prišli nové novinky zo západu, hŕby potravín a čúd, ktoré sme jakživ nevideli. Bolo čo ukazovať a na čo lákať panensky neskúsených spotrebiteľov. Vystavovateľov, drobných obchodníkov, agrárnikov bolo toľko, že vo veľkých pavilónoch bol stánok na stánku aj na druhom poschodí. Dnes už sa hore nikto netlačí, sú tu len reťaze a tí ostávajúci vystavovatelia sú v strede dole. Ešte aj tých ochutnávok je málo a dakedy si veru podnikalia za maličkú vzorku pýtajú peniaze. Nuž, dnes sa to už nevyplatí. Je to pomerne drahá reklama (len nájomné za tých pár metrov štvorcových je pekne mastné plus slušný stánok bez osadenstva vyjde firmu tak na 3 tisíc euro) a efekt je neistý. Vážme si, čo máme.
Akurát súdruhovia v oblekoch sa nezmenili. Síce sa už pomenili a tí noví sa tvária akože nie a čoby, ale v hrudi im bije to isté krvavočervené srdce. Pri otváraní pohladili klasy v pavilóne Slovenského vidieka (mimochodom, veľmi pekne urobená výstavka) a zoširoka porozprávali do kamier o význame slovenského poľnohospodárstva. A ten najväčší súdruh vraj na záver v nedeľu nezabudol sľúbiť, že chleba bude lacnejší. Skoro ako keby na to mal páky, alebo ceny obilia v Európe záviseli od vôle dákeho regionálneho úradníka.
Ale, aby sme nefrfľali. Agrokomplex je stále pekný veľtrh s traktormi a kombajnami, ľudovými remeslami, potravinárskymi novinkami, je otvorený skanzen v zadnom múzeu, premáva poľná železnička a v botanickej záhrade sa v ohrade pasú ovečky, ktoré sa nerady fotia. Návštevníkov je už menej a preto to trvá len štyri dni. Plno ľudí prah Agrokomplexu ani neprekročí a zabavia sa len na Chrenovských stánkoch s kolotočmi na parkovisku. A ževraj Chrenovské hody bývajú až na jeseň.
