Jed? Pasce? Bitka na férovku lopatou? Ak bývate v blízkosti potravinárskeho podniku alebo trebárs pri prekládkovom dvore hypermarketu, môžete boj rovno vzdať.
Ak nie, máte šancu. Potkany sú odolné a prispôsobivé ako žiadny iný cicavec na svete. Ak zem zdemoluje obrovský asteorid, potkany to zaiste prežijú. Sú prispôsobivé. Sú chytré. Vraj fungujú ako vojenská jednotka s veliteľmi, prieskumníkmi, hlupákmi, čo sa obetujú za celok… Sú symbolom chorôb a špiny. Problém je, že to, čo vám sľubujú firmy zaoberajúce sa ich hubením, nie vždy funguje. Firma chce v prvom rade zarobiť na predaji pasce alebo vykonať derazitáciu. To je ale potkanom jedno. Vyhrať bitku je na vás.
V prvom rade: potkan nie je myš. Pastičkám s kúskom orechu sa vysmejú, nálepky na zemi ich sotva spomalia a super-účinné aromatické sáčky tiež nefungujú ako sľuby v reklame. A potom, potkany vyvádzajú hlavne v čase, keď poctiví ľudia chrápu.
Potkany môžu byť obrovské, keď sa dobre prežierajú, tak narastú do veľkosti malej mačky. Tam končí mýtus mnohých ľudí, že ich rozmaznávané cicy, ktoré na noc zamykajú dovnútra, si dokážu s potkanmi poradiť. Pravdepodobne ich to ani nezaujíma, malé rýchle a hlúpe myšky sú korisť, nie vypasený potkan, ktorý vám ráno o štvrtej spôsobí slabší infarkt pri zamknutých verejných záchodoch.
Psí bojovníci
Existuje ale druh psov, ktorým sa hovorí potkaniari (nie rasa). Sú to malí húževnatí bojovníci, ktorí sú vždy za každú ruvačku s potkanom. Vďaka neveľkému vzrastu sa vedia pichnúť do kútov, kam sa človek nedostane. Z lovu potkanov majú veľkú radosť. Rozmaznaní ľudia typu Geissenovci si ich najskôr neobľúbia, ale na dedinách je potkaniarov stále dosť a dokážu sem-tam uloviť pekne vypasený kúsok. To by nemalo ostať bez odmeny, bola by škoda, keby ich nadšenie ochablo (čo sa nestane :) na hafanov je na rozdiel od mačiek spoľah).
Potkanov ale sotva vylovia. Tí sa množia neuveriteľne rýchlo. Samica je gravídna necelý mesiac a vrhne aj dvanásť kusov… viackrát do roka. Pod zemou môžu mať vybudované celé mesto dier – tak ďaleko ich ale dobrý gazda nepustí. Horšie je to vo veľkých mestských spoločných domoch, kde v pivnici nájdete kadečo a majitelia bytov sa väčšinou spoliehajú, že problém za nich vyrieši niekto iný… Napríklad Mestský úrad, čo už je naozaj pokročilý stav marazmu.
Ak sa rozhodnete pre humánne väčšie pasce (mali by obeť zabit rýchlo – mechanicky), tak najlepšia návnada (pamlsok) je niečo, čo má výraznú vôňu aj pre človeka. Napríklad opečená slanina alebo kocka salámu. Najlepšie vôbec je koža zo slaniny – veď načo plytvať potravinami, keď potkany letia aj na zvyšky. A tu prichádza tá časť, keď sme tvrdili, že potkany sú chytré. Áno, keď sa jeden chytí, ostatní si to zapamätajú aj v ďaľších generáciách a pasce začnú zívať prázdnotou.
Pasca je dobrá, pokiaľ vám do domu vbehol jeden kus. Ale väčšinou v nej nájdete len také menšie (mladšie) jedince. Alebo môžete potkanov naháňať metlou a lopatou (sarkazmus, ale aj na takéto zbrane občas dôjde), na svetle sa potkan skryje a môžete ho zahnať do kúta… je to však už len pre silné povahy, určite sa mnohí ľudia zamyslia nad tým, že s naštvaným zježeným potkanom nie je zábava ako s bezbrannou myšou.
Jed nie je len zbraňou kráľovných a eunuchov
Najlepším spôsobom je asi jed. Opäť platí – to čo zahubí myš, môže potkan prežiť. Neverte reklamám, kde vám sľúbujú, že sa potkan so smrťou na jazyku vyberie clivo zdochnúť na voľné priestranstvo. Oni najradšej zdochýňajú v dierach pod zemou, kde si nemôžete overiť efektivitu svojej nástrahy. Keď robíte nejakú stavebnú úpravu, môžete sa premeniť na archeológa a skúmať potkanie kostričky.
Nech už ich nakŕmite čímkoľvek, dajte si parádny pozor na to, aby sa k tomu nedostala susedova mačka alebo nebodaj deti. Rôzne otrávené prípravky zoženiete v obchode. Dajú sa vyrobiť aj pomocou domácej alchýmie, ale nie sme si istí, či je to legálne. Je dobré otrávené granulky a podobne obmieňať – zase raz pripomíname, že potkany sú chytré až vychcané ako hovoria Česi.
Niektorí vinári sa nazdávajú, že potkanov odplašia aj sírne knôty, ktorým sa dezinfikuje vzduch v pivnici so sudmi. Sú ľudia, ktorí keď nájdu potkaniu dieru, tak im tam nasypú nehasené vápno alebo karbid vápenatý, prípadne im to tam trochu zavodnia alebo vydymia zábavnou pyrotechnikou. Aký to má efekt nie je úplne jasné, keďže výsledok je mimo pohľad. Používať napríklad čpavok alebo peroxid vodíka kombinovaný s manganistanom draselným z lekárne nám nepripadá vôbec ako dobrý nápad.(Pozor! Tieto veci už v trošku väčšom množstve vybuchujú a sú veľmi nebezpečné).
V Amerike alebo Japonsku vraj na potkanov už používajú laserové zariadenia, ktoré im do kožuchu vypália 2000 stupňový horúci pozdrav alebo dokonca ich hubia kultúrou baktérií špeciálne vyšľachtených na krysy a potkanov. Ale to je pre nás už trochu sci-fi, nehovoriac o tom, že neradi by sme to skúšali na vlastnej koži. Z modernej techniky využijeme tak nočné kamery – ale len pre zaujímavosť.
Existuje zvláštny druh humanistov, ktorí nechcú, aby sa akýkoľvek druh živočíchov hubil, alebo nebodaj úplne vykynožil, vrátane otravných komárov a nezničiteľných potkanov. Títo ľudia vymysleli ultrazvukové plašiče (bzučiaky?). Existuje ich viac druhov, napríklad sa môžu takto plašiť aj vtáky. Nám sa to ale neosvedčilo. Teória znie dobre – potkany zo širokého okolia utekajú dezorientovaní v panike z vášho územia. V praxi si na plašič skôr časom zvyknú. Sú úžasne prispôsobiví (opäť sa raz opakujeme). A váš plašič skôr znervózni všetko možné v okolí, len nie potkanov.
