Na pive
Arnold Schwarzenegger Total Recall kniha

Arnold Schwarzenegger Total Recall knihaTo najlepšie nakoniec. Ak nečítate tučné buchle celé, pri Arnoldových memoároch môžete začať odzadu. Až ku koncu odhodí Guvernátor marketing a prizná trocha farby.

Arnold je legenda. Len málokomu sa chce písať jeho priezvisko Schwarzenegger, kvôli ktorému ho vraj najskôr nechceli do filmov. Jednou rukou riadi Harley a druhou pretáča odpílenú brokovnicu. Každý vie, že svaly mu narástli, keď ako mladistvý  krútil mlynským kolesom niekde na juh od Cimmerie.

Ale v knihe je to trochu inak – podľa verzie v životopisnom Total Recall sa k brneniu obrovských svalov dostal poctivým naťahovaním činiek. Desaťtisíce, možno státisíce opakovaní, päť hodín denne. A do toho trošku steroidov, ale v tej dobe sa o ich negatívnych účinkoch ešte nevedelo. Ak máte radi kulturistiku, tak si určite schuti počítate (asi tak na 200 stranách).

Nie je to nuda, Arnold knihu napísal zaujímavo a prešpikoval ju hromadami historiek. Ostatne, na obálke nesvieti meno žiadneho spoluautora – pretože tím, ktorý sa na knihe podieľal bol veľmi široký. Možno aj preto je kniha uhladená “až príliš” – kniha je dosť korektná v mnohých smeroch a nikoho neurazí. Škoda. Lebo Arnold bol známy tým, že občas niečo proste tresol, niekoho urazil a tak. Vo svojej knižke sa vidí skôr ako úplne bezkonfliktný typ, ktorý v politike spájal americkú ľavicu a pravicu.

Politike sa ale v tejto recenzii nechceme priveľa venovať – politická kapitola je dosť obsiahla a je starostlivo napísaná tak, ako keby chcel Arnold ešte dakedy kandidovať za  veľké zviera. Stačí povedať, že sa zasadzoval za životné prostredie, cvičenie deciek po škole, znižovanie dlhov a tak. V Kalifornii, ktorá dáva viac peňazí na väznice ako na školy musel s nechuťou počúvať odborárov. Skrátka presvedčený republikán, ktorý väčšinu života strávil medzi hollywoodskymi demokratmi a ešte sa pre istotu priženil do snobského klanu Kennedyovcov.

Za ušami

Prvá kapitola sa volá: Preč z Rakúska. V knihe Arnold neustále rieši ako odmalička túžil po Amerike a ako odišiel za veľkú mláku hneď ako sa mu naskytla príležitosť. Výhody Ameriky omieľa donemoty, ale tým, čo dočítajú knihu do konca sa dostane malej odmeny (POZOR! SPOILER!). Na záver totiž jednou vetičkou neguje desiatky strán textu a prizná, že keby jeho otec nebol tyran, čo mlátil deti a neuznával ich koníčky, možno by ostal žiť v rodnom Rakúsku. Za toto priznanie si chladný Terminátor zaslúži malé bezvýznamné plus. Že jeho tatko, policajt, na ktorom ležala prehra vo vojne, opilec a dedinský trubač svojou drsnou výchovou nechtiac spustil úspešný Arnoldov start-up.

Kľúčovým Arnoldovým zlyhaním je jeho mimomanželský pomer so slúžkou Mildred Baenovou (tá mohutná zápasnícká hruď, ktorý kulturista by odolal). Tu sa naopak ako autor priznávajúci si chyby z minulosti už nevyznamenal. Podľa spoľahlivej rady doktora Plzáka dlhé roky zatĺkal, zatĺkal,  zatĺkal.

Neustále v knihe oslavuje svoju manželku Máriu. O romantických či rodinných veciach píše obšírne a nežne ako keby mu pomáhala Rosamunde Pilcher. Ale to, že si všetci v jeho okolí všimli, že jeden malý Jožko sa na neho neuveriteľne podobá, odbije na veľmi krátkom priestore. Navyše to celé vyznieva, ako keby desaťročia viedol vzorný manželský život a neustrážil sa len na 5 sekúnd. No a bum, hneď je z toho vysoký potomok s mohutnou sánkou. Toto nášmu obľúbenému nadržanému kulturistovi nemôžeme uveriť. Malý bodík dole.

Iba úspech

Arnolda môžeme iba obdivovať. No dobre, možno zabil len jedného Predátora a zo začiatku sa snažil Sarah Connorovej zlomiť krk. Ale z knihy sa bežný čitateľ dozvie čo možno inak nevedel – že v Amerike prerazil Arnold sprvu v realitách a v stavebníctve (manuálne), že to je hlavne vynikajúci obchodník, ktorý sa dokáže predať. No, dobre, tá jeho hranatá chladná tvár sa hodí za barbara alebo vraždiaci stroj. Ale nakrútil aj komédie a napriek ich kolísavej kvalite sa napokon prejavil aj ako herec. A nezabúdajme, že do úradu guvernéra naskočil rovno z politickej nuly, aj keď pri tom bol nutná menšia obštrukcia, štandardne by ho asi republikáni neschválili.

Dozvieme sa, že ako prvý vlastnil civilný Humvee a stál pri zrode obchodu s autami Hummer pre majiteľov s malým prirodzením. Že domy kupoval len tie obrovské a za lietadlo si kúpil rovno Boeing 747 (s ktorým podniká). Že fajčí zakázané Cohiby aj keď v Kalifornii je zakázané vôbec už len fajčiť vo verejnej budove (aj to je obrázok vyhláseného ochrancu životného prostredia). Že deň pred operáciou srdca popíjal pálenku do štyroch rána.

Že nenávidí európsku stagnujúcu byrokraciu a vždy je za slobodné podnikanie. Alebo že ho britská tlač dodnes považuje za nacistu (stačí si prečítať recenziu na Total Recall knihu v Guardiane). Že jeho rozmaznaná žena a deti nikdy v živote nedvíhali oblečenie zo zeme a nikdy nezhasínali svetlo. Že sa Arnold v kubánskej fabrike na cigary radoval, ako robotníkom pri laviciach rýchlo ubieha šichta, keď im politruk vpredu rozpráva propagandu.

Arnold bol vždy frajer. Nemusel nosiť spodné prádlo na šponovkách ako dnešní filmoví hrdinovia. Jeho dlhé memoáre si určite prečítajte – ak aj vaše detstvo formovali jeho úsečné repliky ako “Ja sa vrátim” alebo “Asta la vista, bejby” alebo “Najlepšie v živote je rozdrviť nepriateľa, hnať ho pred sebou a počúvať nárek jeho žien!” Naťahoval činky, pózoval na súťažiach, kde jedinou odmenou bol pohár – a bum ho, dnes je svetový politik, profesor na univerzite a pravidelný  návštevník manželskej poradne.

Jediná škoda, že taká drahá kniha obsahuje more gramatických a typografických chýb, pravidelne zaklincovanými prítomnosťou českých slov a názvov. Vydavateľstvo si so slovenskou verziou veľa práce nedalo a aj pri korektúrach, resp. preklade je v tiráži uvedená len nejaká česká internetová stránka. Takéto nedôslednosti Arnold trestal v minulosti výbušným šípom medzi oči. Keď si od vás vypýta čižmy, oblečenie a kľúčiky od motorky, radšej mu ich dajte.

 

O autorovi Zobraziť všetky články

admin