Baldurová brána je dôstojné zakončenie peknej éry zhora videných dvorozmerných hier. Nejakí členovia rodiny ešte pribudli aj po BG, ale práve tu sa sústredila všetka kvalita, fantázia, zručnosť kresličov, nápady scenáristov a um dizajnérov, ktorí reprezentujú klasický izometrický žáner. Infinity engine bol už počas vydania dvojky trocha starý, no predsa len sa z neho podarilo ešte „vymačknúť“ tú správnu esenciu hrateľnosti. V tomto svete sa človek stratí ani nevie ako ako.
Každá poriadna fantasy výprava začína v štýlovej krčme alebo aspoň v knižnici nevlastného tajomného otca. To je i začiatok nášho príbehu, ktorý napísal fantasy autor Philip Athans. Aby to celé nakopol, vypomohol si starým dobrým klišé so zabitým tatkom a naštvanými potomkami, ktorého sa severoamerické publikum nevie stále nabažiť. Tiež je tu problém, že akýsi Sarevok kuje pikle na veľkú vojnu a železo v krajine ochorelo – no, rozpadá sa. Veľmi nepríjemné pre tých, ktorí riešia problémy železom a krvou.
Ľahké to nemajú ani kúzelníci, tak napríklad v dvojke zo začiatku nemôžu vôbec kúzliť, pretože by ich miestni strážcovia zákona v meste (Zahalení čarodeji) poslali do magického väzenia. V jednotke je zase trošku obmedzujúci level, takže mágovia sa nenaučia pecky typu „zastaviť čas“ a podobne. Ako v každej Dungeons & Dragons hre, aj tu platí, že najlepšie sa mágovia bifľujú kúzla v spánku.
Trikrát dlhšia hracia doba
Na prvý pohľad to tak nevyzerá, pár kapitol, pár tunelov, pár miest – naozaj sa to hrá oveľa dlhšie ako konkurenčné hry? A vydrží hráč pri tom nenudiť sa? Veruže áno. Vaši parťáci melú pántom od začiatku do konca, príbeh graduje. Za herný čas môžu aj bitky, ktoré nie sú typu preženieme sa cez bandu gnollov a už hasíme ďaľšiu partiu. Bitky sú pekne tuhé a treba zapojiť aj rozum. Každú chvíľu hráč pauzuje uprostred bitky, ale by si premyslel ďaľší postup.
Hrubá sila nie vždy stačí, keď nastúpia súperovi kúzelníci, treba už taktiku (a kontrolné kúzla a schopnosti). Priestor je veľký – každý to hrá trochu inak. Ja som napríklad uprednostňoval cestu „conjurera“ – privolávanie veľkého počtu potvor, aby sa dočasne bili na strane mojej partie. Ich životov nie je škoda a na pokročilých leveloch môžu byť pekne silní. Samozrejmosťou je buffovať si partu, až mát cez polovicu portrétov ikony magických ochrán a posilnení.
Vlastný dom
Dnes je to už samozrejmosť, kúpiť si vlastný domček v hre. Neviem iste, či s tým nezačínal práve BG. Tu to bolo veľmi premakané, každé povolanie malo svoju vlastnú sériu questov, ktoré k tomu viedli (okrem tuším bojovníka a barbara, ktorí mali spoločný chain – a na konci hrad bohatej šľachtičnej, ktorá mohla bojovať v parte – a z hradu týždenne chodil dôchodok 500 goldov :)). Lepší bol ale dôchodok z divadla – ktoré si mohol zaobstarať bard. Kňaz sa môže stáť opátom vo vlastnom chráme, zlodej hlavou dlhoprstej gildy a tak ďalej. Mierumilovný druid sa ku svojmu pelechu dostane napríklad len, keď zmláti iného druida.
Osobitosť Baldurovej Brány spočíva v žijúcej parte a ich príbehoch. V Icewind Dale si urobíte šesť postáv (alebo aj menej) a rúbete. Tu musíte dávať pozor na svoje slová – veď napríklad taká Jaheira, ak sa s ňou ťaháte od začiatku, veľmi ťažko nesie zlé rozhodnutia a na veľa miestach môže skupinu opustiť. Napríklad ak sa rozhodnete v Pekle vzkriesiť mŕtveho Sarevoka, na ktorého exituse ste sa kedysi toľko natrápili.
No proste telenovela, aj keď, našťastie, nie taká ako v japonských dielkach. Rodinné spletence (na strane hráča či súpera) nie sú až také spletité a komplikované.
Neštvite Drizzta, lebo…
Znalci sveta Forgotten Realms si všimnú množstvo epizódok a postáv, ktoré sú známe len im. Stretneme tu napríklad legendárneho Drizzta Do’Urden, o ktorom je dodnes napísaných už vyše 20 kníh a komiksov (neviem, či nejaký fiktívny hrdina ich má vôbec viac).
Či z neho padnú aj tie jeho scmitary neviem – bázeň mi nedovolila zaútočiť na neho. Vraj je aj pekne ťažký. V každom prípade je to na drowa veľký čudák.
Kvôli tomuto článku som si 2 GB Baldurovu branú opäť nainštaloval (dnes už to nie je veľa, ale vtedy bolo 5xCd asi maximum) – a len tak for fun prešiel prvé dve podlažia Ireniciovho väzenia. Pekné, že aj po rokoch, je to stále chytľava záležitosť. Túto značku opustiť a nechať ležať ladom je slabá vizitka majiteľa práv :). Talos ho potrestaj.
Svet: kontinent Faerûn, ktorý je súčasťou vymysleného sveta Forgotten Realms. Jednotka sa odohráva v okolí mesta Baldurova Brána a pevnosti Candlekeep, dvojka trochu južnejšie v okolí Mesta mincí – Athkatly, hlavného mesta ríše Amn (svet je to obrovský, všetky rozľahlé hry sa zatiaľ odohrávajú pri Mečovom pobreží).
Nezabudnuteľné momenty: zistiť po páchaní dobrých skutkov, že ste v skutočnosti dieťaťom boha Bhaala, ktorý dúfal, že mu pomôžete reinkarnovať sa, je je veru ťažká dilema. V dvojke veľmi zabolela zrada vynikajúceho zlodeja Yoshima, našťastie ho čoskoro nahradila vrátená sestra Imoen… akurát, odvtedy, čo sa naučila aj kúzliť, jej zlodejské schopnosti sú len polovičné. Dušu zblúdeného kamaráta Yoshima ste inak mohli ešte zachrániť – ak ste našli jeho čierne srdce… Určite v pamäti ostanú aj Minscove hlášky, pre ktoré vraj bardi nemajú dosť atramentu. V kuse sa zastrája a vyhráža, a radšej sa ani nepýtajte ako prepašoval svojho škrečka Boo do väzenia.
Zvláštnosť: na rozdiel od sesterskej série Icewind Dale, tu si vytvoríte len hlavný charakter, ostatní sa pridávajú časom. Každý má svoj bohatý príbeh a nevyriešené traumy z minulosti. Mimochodom, ja som si pri prvom hraní urobil barda, a dosť som to potom ľutoval – v niektorých momentoch sa hlavná postava ocitne sama, bard je len support postava a ako bojovník slabý ako čaj :) Ťažko sa prehrýzavať s ním. Neviem, prečo, ale čisté charaktery (teda tie, čo vedia len jednu vec, ale majstrovsky) ťahá skôr ku strane zla – najlepší trpaslík bojovník je zlý a prahne len po zlate, najlepšia kňažka je neznášanlivá drowka a najlepší mág verí len v organizované zlo. Ak chcete mať v partii aj paladina (ktorý jediný môže nosiť najlepší meč v hre – Svätý pomstiteľ), pripravte sa na bohaté prekáračky medzi nimi. Ten paladin inak narieka stále aj v dobrej partii – žena ho podvádza s nejakým šľachticom :). Mať so sebou zlé aj dobré postavy, znamená podsúpiť riziko, že do krvi pohádajú a opustia výpravu.
Variabilita povolaní: ohromná. V jednotke osem povolaní, v dvojke pribudnú ešte tri, pričom z každého si môžete zvoliť 3 špecializácie, alebo nechať si „čistú“ odbornosť.
Maximálny level: prvý diel level 7, datadisk 8. Druhý diel začína s XP 89 tisíc a postavy sa dajú vyšvihnúť na levely 17-23 v závislosti od povolania.
Poznámka: okrem PC série „bhaalspawn“ existuje aj konzolová séria „dark alliance“, ale tou sa nezaoberáme, hoci vyzerá oveľa modernejšie. Tretí diel Black Hound je dlhé roky umŕtvená odsúvaná vec- napríklad projektom Fallout 3 atď., momentálne má práva v rukách asi firma Atari.
