No, krčmu… z toho čo som videl, je to skôr nejak napoly reštaurácia, napoly bar, napoly piváreň… a napoly podnik pre deti. Tuším je tých polovíc až príliš.
Úplne novučičký podnik. Ešte týždeň pred otvorením tam búchali robotníci a dorábali rekonštrukciu. Aj preto to nie je úplne dokončené… na kľučku od dverí prilepili ceduľu „silno stlačiť“. Pozoroval som asi dvadsať minúť ako s tým návštevníci aj čašníci zápasia (neustále chodil dakto dnu a von, keďže vonku na preliezkach mali detičky). Hlavne mladé ženy sa s tou kľučkou neskutočne mocovali. Ťahali to, prehýbali sa pri tom ako Danko pre Putinom, sekali s tým… až nakoniec prišla jedna, čo tie dvere neotvorila vôbec :). Nešťastne sa tam obzerala a nakoniec ostala vnútri. Asi tam dodnes ešte blúdi :p. (Trik pritom nebol v sile, proste tú kľučku treba len dotiahnuť úplne dokonca – 5ročné decko si to otvorilo bez problémov).
Čo tým chcem povedať. Že ma podnik, žiaľ, až tak nezaujal. Áno je nový. A Partizáni vedľa je zase stará špeluňka s patinou. No obe krčmy majú takú obyčajnú ponuku. U právnika (volajú to tak, lebo je to hneď vedľa Právnickej fakulty v Trnave) majú v jedálnom lístku veľmi veľa položiek, ale všetko také bežné veci. Veľa pív – ale všeto také bežné značky, žiadny špeciál (ak nepočítam Hurbana, ale to je iba taký sezónny marketingový tentonoc). Niekoľko desiatok rumov na bare – to už je prehnané. To sa tam nevypije podľa mňa. Čo som si mohol objednať?
Halušky a Bažanta 73. Halušky úplne obyčajné, tak ako ich majú v reštauráciách. Múkové, nie zemiakové… miesto bryndzy poliate skôr smotanou… cibuľa hore staršieho dáta, určite nie čerstvo opečená… a mohlo ich byť viac. Také bežné. V podniku čo má aj cigar longue miestnosť je všetko také polovičné.
