Ok – chápem. Rozumiem, prečo poučenie z rozprávky zdôrazňuje úžitkovú hodnotu chloridu sodného, aj to ako sa jeho minerálna forma voľakedy ťažko dobývala. Aj to, že v stredoveku nejak tušili, že bez soli ostanú dehydrovaní a inzulín im začne spôsobovať veľké problémy (ak sa rovno neobžerú zákuskami).
Dajme tomu, že prijímam aj fantastickú deus ex machina, ktorá zabraňuje nakúpiť si dostatok soli za zlato (ak sa soľ prepadla pod zem, čo im bránilo ju vykopať? No – nechajme to tak). Tu to začína byť divné – soľ mizne presne na hranici, a ako vieme, v stredoveku ešte nemali cez cestu závoru, pri ktorej Lasica dojí kozu. Hranice neboli definované presne – a aj rieky z roka na rok putovali. Ale dobre.
Nikto z dvora sa však nepozastavil nad tým, čo povedala otcovi prostredná princezná. Ktorá sa vyjadrila až po slečne so zlatom a evidentne jej axióma bola menej hodnotná. V stredoveku bolo totiž zlato nedosiahnuteľná cennosť – v Európe bolo množstvo strieborných nálezísk, ale zlatom disponovali len králi a duchovenstvo. Dokonca sa ani neplatilo zlatými mincami – tie boli iba v gréckom (byzantskom) svete, u nás bolo najcennejšie striebro. A zlato malo ku striebru o dosť lepší kurz ako dnes, keďže sme sa naučili krajinu plundrovať kyjanidovou metódou.
Prečo nevyhnali rovno aj prostrednú princeznú? A čo mala za lubom?
Radšej teda ani nerozoberať, čo prostredná dcéra povedala v Dobšinského verzii 
. Doslovne riekla, ehm: „Otče drahý, ja vás mám rada ako svoj vienok zelený“. Túto verziu by som deťom už radšej nečítal – aj keď nepochybujem o čerstvosti vienka danej slečny a o jej láske k nemu. Vo filmovej verzii (s nadabovanou Šafránkovou) prostredná princezná vyzerá ako predavačka v Zelovoci, preto takticky zoširoka opisuje všetky poklady sveta, aj keď nie je jasné, či má na mysli drahé kamene, kovy či snáď iné „poklady“.
. Doslovne riekla, ehm: „Otče drahý, ja vás mám rada ako svoj vienok zelený“. Túto verziu by som deťom už radšej nečítal – aj keď nepochybujem o čerstvosti vienka danej slečny a o jej láske k nemu. Vo filmovej verzii (s nadabovanou Šafránkovou) prostredná princezná vyzerá ako predavačka v Zelovoci, preto takticky zoširoka opisuje všetky poklady sveta, aj keď nie je jasné, či má na mysli drahé kamene, kovy či snáď iné „poklady“.Rozprávka končí tak, že Maruška má čarovné vrecko „z ktorého brali a brali, a nikdy sa soli nedobrali, nikdy im už nechýbala.“ Posledný enviromentálny blud by som cenzuroval aj dospelému publiku. Začínam trochu rozumieť cancel kultúre a prečo si berie na mušku klasické rozprávky.
