H. R. Giger

H. R. GigerDvanásty máj 2014, deň, keď votrelci prišla o svojho stvoriteľa. Zürich slzám neverí.

Chlapík, ktorého nikto nikdy nevidel v inom oblečení ako čiernom sa pobral na večnosť. Nočný vták, milovník mačiek, človek, ktorý sa aj na staré kolená živil väčšinou len jogurtami a sladkosťami. Veľký umelec temného sveta, ktorého diela svojej babičke radšej neukazujte. Len málo ľuďom sa dostalo tej cti dostať sa do jeho pracovne, kde stvoril Aliena alias Votrelca.

Či H. R. Giger bral drogy, alebo trpel insomniou či nočnými morami – odpovede na tieto otázky si už vzal do hrobu. Odsudzovaného umelca budú určite mnohí odsudzovať aj po smrti (nielen za pochmúrnosť ale aj za pornografiu a jeho spôsob zobrazovania tela – hlavne tých mimozemských :) Však medzi jeho prvé slávne diela patrí oná Birth machine). Odmietajú ho napríklad aj najväčšie české galérie. Ale také talenty sa nerodia často.

Tisíc tvári jedného

Vraj to bol veľmi skromný človek, sebakritický perfekcionista, ktorý nehľadal nikdy inšpiráciu vonku. Hans Rudolf Giger bol workoholik, ktorého k smrti nebavilo rozprávať sa s ľuďmi príliš dlho. Ale na druhej strane, ak sa niekto v jeho temnej futuristickej záhrade podtkol a niečo zničil, tak to zobral vždy tolerantne a športovo. Aj tak vždy všetko prepracovával. Inak, jeho dielka mali povesť úžasne drahých hračiek a jednými z mála ľudí si ich mohli dovoliť len všelijakí momentálne zazobaní rockeri a metalisti.

Chcel natočiť perfektný oscarový film, ale nedostal sa k tomu. Nakoniec vyhlásil, že tá prekliata zlatá soška za špeciálne efekty zničila jeho meno umelca a spravila z neho postavu zo zábavného priemyslu. Netešila ho, hoci mu urobila meno. Neznášal ezoteriku a svätuškárskych šarlatánov – a bol zarytým materialistom. Z celého sveta sa k nemu hlásia desiatky satanistických siekt, ale nad ich listami len znechutene mával rukou. Materialista empirista vydávajúci Necronomicon v niekoľkých svetových jazykoch? Aj to bol Giger. Mal ten dar, že šiel do vecí, ktoré sa iným zdali nemožné a pritom sa vedel smiať sám zo seba.

Veľmi známa kauza súvisí s tým, že Giger používal pri tvorbe vo veľkom syntetické a toxické látky – každý kto sa okolo neho pohol s tým došiel do kontaktu. Jeho dlhoroční zamestnanci trpeli všelijakými zdravotnými neduhmi… nakoniec sa to Giger pokúsil obmedziť – ale nie kvôli ľuďom, ale kvôli jeho obľúbeným mačkám, ktoré to „tiež schytali“. S airbrushom zo striekacej pištole skončil už pred 30 rokmi, ale následky majú jeho kolegovia stále. Mimochodom, mačky Giger miloval a ako mená im dával aj romantické číslovky. So svojimi asistentami vo vedľajšom dome komunikoval najčastejšie cez telefón.

Taký dom by túžil mať každý (v skutočnosti mal tri – všetky spojený malou železničkou). Plný biomechanických stvorení, kovová brána, na ktorú by sa bál zaklopať aj Dracula, fontánka Zodiac, plot s detskými lebkami, harkonenský nábytok, zdeformované ženské sochy, príslušenstvo v tvare vnútorných orgánov… v skutočnosti trávil čas najradšej vo svojej večne rozhádzanej pracovni, plnej kníh a skíc, kde aj spával na starej posteli a občas pozeral malý televízor. Každý kúsok svojho súkromného kráľovstva premieňal na svoj obraz, nemohol mať ani dvere, ak  by nepripomínali sarkofág  alebo gotický sci-fi portál. Neznášal cestovanie a len raz za čas prešiel kus krajiny do svojho múzea.

Okrem Aliena priniesol svoju surrealistickú atmoféru aj do legendárnej Lynchovej Duny (a odvtedy každý fanúšik túži mať kuchyňu vybavenú ako barón Harkonen) … Film, kde na výtvarnej stránke naozaj záležalo. – veď napríklad tvorcovia si dovolili poslať preč samotného Salvádora Dalího za jeho profrancovské aktivity. Okrem Dalího sa poznal aj s Picassom – a na rozdiel od nich nebol excentrický, ale utiahnutý.

Z dobrej rodiny

A čo je najväčšia sranda? Že Giger nebol žiadna sirota týraná psychicky narušenými alkoholikmi, ale dieťa zo slušnej bohatej rodiny, zahŕňaný celý život láskou a peniazmi, v živote mu nič nechýbalo. Život prežil v pohodlí. Väčšina jeho diel je nepredajných – skladoval ich v zámku, ktorý zrekonštruoval zo zdedených peňazí svojho otca, ktoré mu vydržali až do smrti. Väčšinou jeho príjmov tvorí múzeum a priľahlý bar, ktorý musí zatvárať o siedmej večer – aby nerušil susedný seniorský dom. Dokonca neskôr poskupoval všetky svoje obrazy, ktoré predal v mladosti – a to za oveľa vyššie sumy ako predtým.

Idylka? Jeho prvá vážna priateľka Li sa zastrelila… čo je ďaľšia obrovská causa jeho života. Hej, mnohí ho majú za šialenca.

Giger vyhlásil, že ak by mu v detstve nedarovali rodičia harmoniku, ale klavír, určite by sa stal hudobníkom.  Tak vidíte ako to na tom svete chodí.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin