Rok 2012: elitný novinár Tom Simonite v rovnako elitnom MIT Technology Review tvrdí: Éra antivírov skončila. Urobil tak na základe nálezu malvéru Flame, ktorý si dva roky nerušene zbieral dáta od užívateľov, robil screeny obrazoviek a podľa zvuku kláves dokázal rozpoznať, čo užívateľ píše. V článku padlo prirovnanie k Maginotovej línii v Druhej svetovej vojne (veľmi nákladnému obrannému systému Francúzska, ktorý sa Hitlerovi generáli rozhodli jednoducho ignorovať a obísť).
Flame nespúšťal dlho žiadny poplach, lebo žiadny antivír vo svojej databáze nemal jeho signatúru. A tak Tom, ktorý je dnes senior redaktor v ešte prestížnejšom Wired došiel k presvedčeniu, že antíviry sú pasé ako zvoncové nohavice. Teraz, o desať rokov neskôr, vieme, že sa mýlil – antíviry sú robustnejšie a je ich stále viac a viac. Spoločnosti vyvíjajúce antivírový softvér, sa topia v peniazoch.
Samozrejme, omyl jedného novinára je málokedy fatálny. No história pozná aj dosť drsnejších omylov: napríklad keď sa smiali telefónu alebo lietadlám (a niekto neurobil správnu investíciu a odišiel do histórie).
Naopak, taký Bill Gates sa investícii nikdy nebál. V roku 1997 sa jeho konkurent Apple topil v hlbokom bahne. Vytiahol ho z neho Bill injekciou v hodnote 150 miliónov. Samozrejme, neurobil to zadarmo – akurát si nevypýtal tie správne veci. Dnes vieme, že mal pýtať niečo s telefónmi. Tento omyl časom narástol na hodnotu mnohých miliárd dolárov.
Gates si všetko vynahradil špehovaním Xeroxu – keby neookopíroval ich technológiu okienok na obrazovke, nikto by ho dnes nepoznal. Ale nedal si pozor, aby to od neho neodpozoroval zase agilný Apple (a to bol systém pôvodne vyvíjaný pre IBM, len si to správny človek neuvedomil).
U Apple sa zase za najväčší omyl považuje vyhodenie Steva Jobsa a nahradenie Johnom Sculleym, ktorý dokázal firmu doviesť akurát tak do problémov. Inak, tretí zakladateľ Apple Ron Wayne v začiatkoch firmy predal svoj 10-percentný podiel za 1500 dolárov a myslel si, že urobil dobrý obchod. Dnes by jeho podiel mal hodnotu viac ako 50 miliárd dolárov (takúto historku má možno veľa prvých majiteľov bitcoinu :)).
V Yahoo v roku 2012 urobili riaditeľkou Marissu Meyer, ktorá robila predtým v Googli… akurát v Yahoo sa preslávila len svojou gender politikou a tým, že robila aj vo vyskom štádiu tehotenstva. Yahoo, ktorý bol pôvodne silnejší a bohatší ako Google, si dnes mimo Ameriky už nikto nevšíma. V časoch, keď bol Yahoo sexy a Google nikto, dávali manažéri googlakom niekoľko ponúk na odkúpenie – Google sa tomu nebránil, len ľudia z Yahoo boli leniví obchod dokončiť. Ono vôbec Yahoo bolo vždy trochu ustráchané – keď Google kúpil Youtube, Mark Zuckerberg chcel predať svoj Facebook do rodiny Yahoo. Suma miliarda sa im zdala príliš (to je asi osemdesiatina ročného obratu dnes).
V roku 2000 najväčšia sieť pôžičovní DVD na svete Blockbuster odmietla dať Netflixu 50 miliónov dolárov (čo vtedy bolo v možnostiach Blockbusteru). Pyšne to odmietli s tým, že budúcnosť je v požičiavaní DVDčiek poštou. Dnes už väčšina ľudí DVD zariadenie ani nepotrebuje, stačí im Netflix alebo obdobná služba.
Alebo kto si spomenie na firmu s názvom RealNetworks? Tí odmietli konštruktéra iPadu, ktorý so svojím nápadom odošiel nakoniec k Applu a zažil svoju hviezdnu chvíľu. Rovnako vysmiali manažéri Kodaku inžiniera, ktorý pracoval na digitálnom fotoaparáte – táto historka je legendárna, rovnako ako krach Kodaku. Manažéri Nintenda zase posadili na koňa Sony – pracovníci Sony pôvodne pracovali pre Nintenda (a veľa sa pritom naučili). Nintendo ich potom poslalo preč a najalo si ľudí of Philipsu. A tak konzolový svet videohier ovládlo Sony. (Sony malo zase slabú chvíľku, keď prišlo s protipirátskou technológiou Rootkit – vystrašil ich prípad Napster a pokúsili sa na trh vniesť trochu diktátorstva).
Veľké firmy sa dopúšťajú často chýb, ak pracujú systémom pokus-omyl. Cintorín Google je legendárny – firma rozbieha stovky nápadov a tie ktoré sa ukážu neperspektívne, jednoducho utopí. Niektoré omyly sú zo súdka, keď museli firmy platiť miliardové pokuty – Samsung, Facebook, Microsoft… na najzábavnejšie omyly ostávajú tie technologické.
Vo Facebooku sa zrejme dodnes hanbia, že sa kedysi nechali nahovoriť na projekt Beacon… alebo že neverili vymazávacej sieti Snapchat.
