Názov týchto nemeckých pšeničných pív sa asi nedá vysloviť bez naštvaného revu a škrípania zubami, ale inak obe pivká docela ušli.
Oba preterkári odpočívali v mieri v chladničke v Bille, kým ich stade naše ruky nevytiahli. Erdinger bol k dispozícii ešte aj v štipľavej verzii, na recenziu sme ochutnali normál. Ten je o čosi menej výrazný (vodnatejší? jemnejší? vyberte si – ale má o 0,3 % viac alkoholu) ako jeho rival.
Obaja sú, ako to u pšeničných pív býva, žltí a peniví. Keď sa v nejaké pekné populudnie pozriete na fľašky oproti slnku, tak doslova žiaria ako keby boli plné zakaleného oranžového sirupu. Erdinger pochádza (prekvapujúco) z mesta Erding – čo je kúsok od Mníchova, tzn. Bavor. No a kolega Schöfferhofer je z Frankufurt nad Mohanom, takže si ho asi po večeroch dopriava nejeden osamelý nezadaný finančník.
Oranžový (už sa mi nechce písať tie nemecké názvy) bol kulilinček kyselší a Biely zase horkejší. Vlastne je zbytočné vyhlasovať dnes víťaza – obe pivá majú, čo ponúknuť, a keďže nám klopú na dvere teplé príjemné večery, určite sa obe značky osvedčia aj na našich stoloch. Koniec koncov, sú to poctiví Nemci.
