Po studenom upršanom máji prišiel prvý letný deň – a rovno na otvorenie letnej sezóny v Nitre. Organizátori si vydýchli. Na druhú stranu, asi sa veľmi nezadýchali so záchodmi – žiadne som tam nenašiel. A po troch pivách člove začne myslieť len na jednu vec :P.
Trogár 105. Hore na obrázku s fontánkou je pivko, čo mi najviac sadlo do horúceho počasia. 105-ka od Trogára, o ktorej som ani nič nevygooglil. Predavač povedal, že to pivo sa najviac podobá ležiaku a je viac chmelené… no, klasickým ležiakom sa až tak nepodobalo, a to myslím v pozitívnom zmysle slova. Na to bolo pivo určite rafinovanejšie a malo viac vrstiev chutí. Čo ja viem – tento bodol.
Hop Grup Strawbeery Red Ale. Nie som si úplne istý, či je to dvanástka, alebo trinástka, ale až tak na tom nezáleží. Jahody sa podarilo varičovi udržať na uzde, boli cítiť, ale neprerážali úplne zvyšok piva. Trošku červenšie pivo, ale zase – nie až tak úplne. Na ochutnávku veľmi zaujímavé pivo, ale viac po sebe by som ich asi nepil – veď ktohovie, čo to porobí s útrobami :).
Chocholáč ananásové gose 11. Nuž a keď ide všetko hladko, treba naraziť napríklad na ananásové pivo. Bolo najdrahšie – až 2.70 eura za 4 deci piva…a zároveň som aj oľutoval, že som ho pil. Necítil som v ňom pšenicu, ani korenie… len, hm, no asi ten ananás? Pivo bolo veľmi kyslé (nie jemne ako píšu, hlavne, ono kyslé má byť, ale malo byť to byť vyvážené so sladom), asi ako mali byť tie sajdre naokolo (tie sú zase väčšinou presladené). No hlavne, pivo malo taký gumový ako keby syntetický odér. Či to tak má byť, neviem, viem len, že mi toto nesadlo.
Každý rok býva aj medzinárodný zlet bubeníkov Drumpoint, ktorí slovami nebohého Laca Meliška „Jebú bubny na rieke Nitra“.
A ešte trochu programu pre decká, keďže prvého je vždy Deň detí :).
Táto tanečnica samby s dcérkou išla so mnou v autobuse. Hovorila nemecky, takže asi nerozumela roztrpčeným poznámkam starého autobusára, ktorý sa pozastavil, že na Slovensku nehovoria všetci po slovensky :).
Bubenícka show Batida zo Svitu. Inak, zaujímavé, nielen táto skupina používa rovnakú choreografickú techniku – mladé baby vystrčia dopredu a staré schovajú dozadu. Robili to tak úplne všetci.
Bohužiaľ, čo sa týka jedla, bol festival slabučký. Len tri stánky mali také klasické jedlo… a rady v nich boli neskutočne dlhé. Títo chlapci vypredali už o sedemnástej hodine. Nedalo sa tam rozumne najesť, pokiaľ človek nemal polhodinku na čakanie vo fronte…
… a tak mi neostalo nič iné, len ísť do vegekrému, pretože pri vegestánkoch neboli až také fronty :). Maličký dezertík za 2.50 eura v biodegrovateľnom plaste. Ovocie fajn, chuť mi ktohovie prečo pripomenula karí kokosovú omáčku, taká jednohubka no.
