Na pive
Hnedá hmota v nemocnici

Zlovoľnosť ľudskej rasy nepozná hraníc. Púnske vojny. Nanking. Bengálska genocída. Nemocničná strava je koncept z rovnako pokrivenej mysli ako tej, čo vymyslela formulár daňového priznania.

Pred niekoľkými desaťročiami som sa prvý raz ocitol pod nožom chirurga. Bol som decko a po operácií som nevládal dôjsť na záchod. Večer mi nachystali groteskne obrovskú XXL párku s absurdne vystupujúcimi chrupavkami. “Aby si nabral silu,” povedala mi tam jedna z tých tetiek, o ktorých netušíte, či sa tam liečia alebo pracujú.

Celé tie roky som si lámem hlavu – čo sa vlastne odo mňa čakalo? Nevedel som otvoriť ústa a pitoreskný párok by som nepokrájal ani so svetelným mečom majstra Yodu, nieto s takým tým tupým nemocničným príborom. Samozrejme, že som sa večere ani nedotkol.

Po dekádach som sa opäť ocitol sa zas vo výkladnej skrini slovenského zdravotníctva. Tu sú moje postrehy, ktoré som kvôli citlivým čitateľom zjemnil:

Jedlo je posledné potešenie, ktoré si v nemocnici môžete dopriať. Nedovolia vám sa prejsť. V televízori na jedinej stanici dávajú dokola psychologickú reláciu. Vo vedľajšej izbe si černajúca chuderka babka pletie ošetrovateľa s farárom. Namosúrené sestry nočnej smeny vás gezujú za to, čo nespravili apatické sestry dennej služby. Strýco pokosený vlastnou kosačkou na vedľajšej posteli sa vyjadruje už len v presne mierených vulgarizmoch a žiada, nech mu dajú podpísať reverz.

Váš papierový mundúr by bol malý aj Kylie Minogue. Že sa lôžko dá digitálne polohovať zistíte až na odchode. Na záchode chýba papier. Vtipy s bažantom nikto nechápe. Doktora nikto nevidel už dva dni a keď konečne v nedeľu ráno prikvitne, má väčšiu opicu ako ten liekmi zdrogovaný horolezec vo vašej izbe, ktorý sa nemôže hýbať a sestra mu objavila vo vaku dopola stiahnutú fľašu rumu.

Obed či večera by vám teda mali okrem potrebných živín dodať aj dobrú náladu. Nemala by to byť šlichta, po ktorej pacienti páchajú samovraždu. Pacient by mal zregenerovať telo a pookriať na duši, aby sa po vyliečení mohol vrátiť do ekonomického procesu. Nepochybujte, že za tie šedohnedé maglajzy berie nejaký sociálny demokrat päťnásobne vyššie ceny ako v reštaurácii. Niekto to zaplatiť musí a Penta nie je charita.

Bohužiaľ, nastane čas, keď nervózna sestra prinesie pozakrývaný podnos a vzápätí utečie. Vie, že keby nazrela pod dekle, už v živote by neprehovorila a dožila by v kláštore na skale nad Egejským morom. Dáte vrchnáky a vidíte TO, čo sa neodvážil popísať ani Stephen King. Legendárnu hnedú hmotu, ktorá v očiach rôznych ľudí mení svoju formu ako Gelfka v Červenom Trpaslíkovi.

Ak ste natoľko hlúpy, že zo srandy načriete lyžicou, budú vás musieť okamžite otestovať na korona vírus, pretože strata čuchu a chuti sú prvotné znaky. Toto nie je Hilton. Zatúžite, aby vám do pohodenej androfekálie niekto nasypal za hrsť drevených pilín. Myslíte si, že budete zo seba sypať hlášky ako v MASHi, ale v skutočnosti sa pol dňa nikomu nepozriete do očí a vaša sebaúcta padne na úroveň pani Svetlany Ficovej, keď jej manžel v televízii vysvetľuje, prečo uprednostňuje spoločnosť mladých žien pred starými.

Čo je napríklad tá špinavá voda na obrázku vedľa, chm, chm, polievky? Myslím, že to bola špinavá voda z drezu, aj keď mi nie je jasné, načo umývať podnos, do ktorého zajtra nakydajú to isté, len s iným názvom. Hovorí sa, že niektoré porcie putujú po Kramároch dlhšie ako Mojžiš po egyptskej púšti. Kuchár si po nociach zrejme privyrába tak, že estetickú chirurgiu zbavuje bez zbytočných otázok vysatého tuku po liposukcii.

Večer sme mali halušky z prášku s čiernym korením a vajcom. Korenie a vajco boli v pomere 1 : 1. Niežeby bolo tak veľa korenia, iba tak málo vajca. Ktovie, čo by s tým spravila soľ alebo cibuľa – to sa už nikdy nedozvieme. Uharok už dnes chrúme nejaký iný šťastlivec :).

Keď diéta, tak dokonalá. Totálna. Do izby vtrhne rozzúrená sestra: “Kedy ste naposledy mali stolicu?” Zarazení stolovníci sklopia oči. “Kedy ste mali stolicu?” zreve zase tá osoba, ktorej osvedčené metódy by mohli závidieť aj kápovia z Treblinky. “Tak pred týždňom,” odpovedia svorne zmeneným dôstojným hlasom moji spolubývajúci. Keď budú nemocnicu opúšťať, tak v kolónke stolica bude stáť údaj “spontánna a bez problémov”.

A zatiaľ škuľavý kanibal v pivnici, čo zlieva kýble pomyjí, listuje si spokojne v Le Répertoire de la Cuisine a vymýšľa názov nového chodu.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin