Na pive
TIbor Rostás a Juraj Fándly

Kterí remeselník pri ohňi pracující, kterí pisár často do písma hľeďící, ňechcel bi skúsiť úžitek umeňia slovutného pána magistra Tibike Rostása, mnohé nemoci ale i rani hojíciho, kašel vičistíciho, knižki Hipokrita i Aristotela študirujúcího?

Milosrdní pán Tibike samaritán dúverný a juhás mnohoveľební s potrebnu apatéku ze zelinek pripravenú, kusňutí besa žuvaním orecha vikuríruje, na boľavú hlavu podbel od potokov priľoží, za mírní jeden uhorský tolar zlatý.

Hľe, jakú ón má veľikú moc, jakí je nám ón veľikí dar od Boha! Človek keď z ňemoci povstává, abi skórej nabul chuťi do chľeba, ňech často Zem a Vek listuje, tím skórej dostane chuť, aj jeho žalúďek tím ľepšú dostaňe k trovenú potrebnú kiseľinu, čo uš mnohé skúsenosťi preukázali.

Jako ve dňe, tak má na zlosť doktorú obrazeních i mendíkov omlúvačních, poťešeňí aj večer, zavédol si pri kahanci robotu, pri svíčki knižki čítať, ňeskoro ľíhaľ, predca skoro vstávať museľ. Z laťinskej reči obracia pán magister na túto našínsku vímluvnosť k príkladu a posmeleňú našich Slovákov k takejto práce.

Auscígel mnohovelebného magistra pána jest široký, on i dobromľuvne hospodára dobre majíciho ňevedomého pred krivákom Žídka podlého i Rotschildom zavaruje. Ľebo Žídek nikdi do posteľe neľahá, lež človeku spokojňému i vozdajšiemu do sítosti úkľadi a nesnádki strojí.

Na žalosť svím rodičom do pekňosti virostol, pekné oči i čirné obočí mjal, veďiac obidvojím kunštovno obracať, s ňima na mláďecov a mladuchi láskave mihať, s ňíma povolávať, dosvečuvať lebo odporuvať.

Zato jeho frišké nohi boli ke všem všetečnosťám vrtké, bľiskavé piski často sa téš smišno ukrivuvali, pekné šatí na ňem k temu mnoho dopomáhali, že bol pripravení na pohľeď všetkím obzláštňe starším panenkám a mláďencom rujným. Ale čím vícej v sobotu s frajírkama posedával, tím vícej v neďelu prifrnďení v kosťele drímal.

Lež více nepriaťeľov do človeka zadrapujíci učiľi sa pánu Tibikemu odporuvať, bo voda, kerá jednúc uš prevrela a ostidla, bár ju po druhí ráz ovlažíš, ňeňí súca do kvasu. Jak osli sprostí proti Velkého Aleksandra krásemu udatnému Bucefalovi, ňech sa len v ťichosťi čudujú.

Takím posmívačním klebetňíkom pochibovačním pán Tibike Rostás jejich reči ništ nedbá, neb uš skúsil, že sami padľi do tej jami, kterú jeho kňižkám nemúdro kopaľi.

 

O autorovi Zobraziť všetky články

admin