Farinelli

100 rokov vládli talianskej opere vykastrovaní speváci. A talianská opera – tá znamenala viac ako všetky opery vo zvyšku sveta dokopy. Každý taliansky štátik / mesto malo vlastnú operu – Taliani mali 60 unikátnych osobitných svätostánkov kvalitnej hudby. Nakoniec sa začalo kastrovanie zakazovať, predsa len to bol nechutný barbarský zvyk. A ako zvyčajne – zákaz neplatil pre Vatikán (ktorý ho inicioval).

Prví eunuchovia boli „strážci lôžka“ v starovekom Grécku. Taký staroveký obchodník mohol pokojne odísť na pár rokov do vojny, za obchodom alebo na zálety, a mohol si byť istý, že po návrate domov načapá manželku s otrokmi maximálne tak hrať starovekú obdobu hry Backgammon. Eunuchovia sa hodili na stráženie háremov nie zato, žeby mali vlastnosti bojovníkov, ale najmä zato, že nemali chuť na zakázané ovocie. Pamätáte si na rozprávku s Labakanom? Keď chcel sultán, aby ho manželka nešpehovala, zavolal si húf eunchov, aby spievali a vytvorili okolo neho harkonenský kužeľ.

Eunuchovia boli veľmi poslušní a verní – nelomcoval nimi testosterón, nebavili ich bitky, ani šťuchanie paličkou do spiaceho hada, nezisťovali či prežijú, keď skočia z útesu a podobné iné aktivity, ktoré sa pripisujú mužom s nadbytkom testosterónu. Boli preto skvelí úradníci – využívalo sa to najmä v Číne. Taký eunch bez potomstva netúžil založiť dynastiu a pán sa nebál jeho rebélie. Najslávnejší čínsky moreplavec bol eunuch – keď pristáli, tak sa mohol zodpovedne pripravovať na ďalšie plavby miesto spoteného obiehania prístavných zariadení s notesom v ruke. Mimochodom, v Indii sa stal prípad, že si do miestneho parlamentu schválne zvolili eunuchov asi pred 10 rokmi, eunuchovia vraj netúžia toľk po peniazoch – nie sú skorumpované svine ako testosterónom natlakovaný muž-sociálny demokrat.

Teraz by mala nasledovať typológia eunušstva a ako sa k tomuto stavu predurčení jedinci dopracovali. Túto časť radšej vynechajme – je veľmi drsná, krvavá a kreatívna. Stačí povedať, že ufiknúť ľubovoľnú súčiastku na zdravom človeku znamenlo väčšinu histórie okamžité ohrozenie života, pretože o nejakej sterilite ešte nikto nepočul. Poďme radšej k hudbe.

Základné typy mužského spevu sú tenor, barytón a bas (plus ďalšie). Exisoval však aj typ hlasu castrato (evirato). Bol takmer zhodný so ženským sopránom, mezosopránom a kontraaltom… akurát že ten mužský bol zvučnejší, silnejší, živší. Eunuch dokázal vylúdiť úžasne čisté a sýte tóny vo výškach, ktoré muži bežne nedosahujú. V jeden moment bol spevák kovovo zvučný a mocný, rezavý ako pílka, v okamih prešiel do ľúbozvučného zurčiaceho potôčika, do tuhej ohnivej bravúry. Skrátka, tá hudba mala gule. Aj keď nemala.

A ešte jedna dôležitá vec: možno by sa našla speváčka s pľúcami ako kovačske mechy, ale cirkev tejto polovici ľudstva zakazovala spievať v božom chráme. A asi tak do 19. storočia boli hlavnými objednávateľmi hudby hlavne kostoly, katedrály, biskupi a iné duchovenstvo. V roku 1589 pápež Sixtus VI oficiálne bulou zlegalizoval eunchov – cirkev potrebovala „anjelské hlásky“ pre svoj zbor na veliteľstve. A tak bolo časté že najmä chudobní chlapci boli svojimi príbuznými kastrovaní v prísľube budúceho bohastva. Rozumie sa samo sebou, že nie každý dosiahol na kariéru dobovej kombinácie Braňa Mojseja a Boba Halforda – a aj vtedy bol showbiznis neľútostný, aj superslávni speváci eunuchovia končili v cirkusoch ako obézne kuriozity.

Vatikán v zbore prevádzkoval eunuchov až do roku 1913, pričom niektorí tvrdia, že posledný eunuch spieval ešte v roku 1959. Svätá cirkev sa hrozila krvi a zakazovala napríklad medicínu (fujky fujky), ale kastrácia sa vždy dala šikovne ospravedlniť. Napríklad tak, že dotyčný mladík pred pubertou spadol pod koňa. Vatikán mal vždy plno chlapcov, ktorí spadli pod koňa. Táto vatikánska kapitola dnes nikoho nevzrušuje – na rozdiel napríklad od židov či moslimov niekto nežiada ospravedlnenie kléru. Pretože eunuchovia nemali potomkov.

Obrázok je z Farinelliho, filmu z roku 1994 – o najlepšom spevákovi všetkých čias. Film nie je veľmi verný histórii, je tu niekoľko zvláštnych sexuálnych scén, hlavný hrdina je štíhly (eunuchovia mali sklony k priberaniu a mali zadky ako Halina Pavlovská) a ten hlas, čo počujete – ten vylúdila počítačová technika skombinovaním ženskej speváčky a nejakého chlapa, ktorý v mladosti možno tiež spadol pod koňa. Tie vzrušené diváčky a omdlievanie v hľadisku ale boli asi naozaj pravda, ostatne, v 18. storočí bolo do MC Erika ešte ďaleko a nikto nemal iPod ani Spotify.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin