Na pive
Gusto Husák

Zasvietila na mňa reklama: kúpte si historické noviny z dňa vášho narodenia. Za ľudových 50 euro (pôvodné noviny stáli 50 halierov). 50 euro za niečo, čo je na internete zadarmo – hneď som stiahol číslo z dotyčného dátumu (Len pre úplnosť – nepošlú vám ozajstné historické noviny, ale „reprodukciu“ – dakto stiahne free súbor z verejného archívu a pošle vám ho za mesačnú výplatu krajíčky v Bangladéši). Je to zaujímavé čítanie. História a Gusto „Zachránim-vás-aj-keby-som-vám-mal-napľuť-do-očí“ Husák. O čom písalo Rudé Právo vo významný sviatok môjho narodenia:

  • Hlavný článok nesie titulok Pro dobrou sklizeň a pojednáva…, no, o žatve. O socialistickej súťaži medzi kombajnistami a ako komunisti v kolektívoch stimulujú boj s prírodou. Pre vysvetlenie: žatva plní prvú stranu Rudého práva povinne niekoľko desaťročí. Predstavte si elitných pražských reportérov a aparátčikov strany, ktorí musia každý deň vyprodukovať niekoľko heroických článkov o žatve. Niet divu, že pri zhruba tri až päť tisícom článku sa im to začne trochu zlievať a nikto netuší, čo sa v texte vlastne píše. Hlavná správa dňa.
  • Druhá hlavná správa je o študentských brigádach, ktoré sú v plnom prúde. Padne termín stavba mládeže (v osemdesiatych rokoch predsa len opatrnejšie). Tretia správa je o karlovarskom filmovom festivale, ktorý nastavil zrkadlo imperialistickému elementu. Vyhral sovietsky režisér a cenu za celoživotné dielo dostal Američan, čo natočil film o fiktívnom synovi špióna, čo ukradol nukleárne tajomstvo z USA a vložil ho do rúk sovietskeho ľudu. Súdruh Biľak navštívil ČTK a poučil osadenstvo ako podávať zrozumiteľnejšie informácie.
  • Hlavná fotografia novín zobrazuje poľnohospodársky mechanizmus vyrobený v Detve, ktorý ide na vývoz do krajín RVHP. Správa pyšne informuje, že sme vyviezli techniku za 1,5 miliardy korún vo franko cenách. Termín franko cena znamená, že závod nedostane za dodávku ani korunu, všetko sa zapíše do notesa a československá vláda to Detvancom doplatí zo svojho.
  • Správa o politických väzňoch v USA (Indiánoch). Ako ich bijú a tak. Je tu aj správa o nepokojoch v Západnom Nemecku a ako ich polícia krvavo rozháňa.
  • Dôležitá správa je, že premiér Štrougal poslal brahoprajný telegram do Egypta (a minister zahraničia Chňoupek poslal pre istotu ešte jeden). Prezident Husák poslal v druhom dôležitom článku blahoprajný telegram do Nikaraguy, kde sa vlády ujalo teleso s poetickým názvom Junta národnej obrody (združujúca extrémnych ľavičiarov s extrémnymi pravičiarmi – niet divu, že je to podľa Gustovho gusta). Chňoupek sa opäť vytasil s kópiou. Na vysvetlenie: Husák musí byť v každom čísle na prvej strane. Zistilo sa, že články o ňom vyvolávajú v občanoch nadšenie a spontánne akcie, tak Rudé právo dennými notickami udržuje obyvateľstvo v spontánnej nálade.
  • Posledná správa na prvej strane oznamuje radostnú novinu: sovietsky priemysel plní plán na 102 percent a neustále stúpa produktivita práce (osemdesiate roky, vek optimizmu).
  • Kým na prvej strane sú iba dokola používané klišé titulky, na druhej strane to začne byť zaujímavejšie. Titulky prestanú hovoriť o čom sú články a čitateľ musí texty čítať. Niekoľko rôznych článkov hovorí o prepožičiavaní významných vyznamenaní významným komunistom (Rad práce, Rad víťazného februára), pričom v každom stĺpčeku sú vymenovaní významní súdruhovia, ktorí sa tohto významného aktu zúčastnili. Sú tu aj krátke správičky o kultúre, zvyčajne nejaká výstava dokumentujúca boj proti fašizmu, alebo výstava, kde nikto nevie o čo ide, ale sú tu vymenovaní dôležití súdruhovia, ktorí na podujatie prijali pozvanie.
  • Tretia strana patrí veľkým témam. Na svetovom formáte sú len dva články – to je naozaj veľa textu. Jeden článok je obligátna téma o protifašistickom boji (vychádza desaťročia) a hlavná téma dňa je šetrenie energie v hutníckych kombinátoch, kde autor opatrne naznačuje hutníkom, aby mali rozum a neplytvali toľko (samozrejme, nikto netvrdí, že vyrábame málo energie, západ sa zmieta v kríze a Československo ukazuje ako šetriť).
  • Štvrtá strana je plná veselých políčok – malé žánre, ktorých názov som zabudol (epištolárne?). Spoločenská kronika, konkurzy – a more inzerátov. Napríklad na televízor Diamant, ktorý môžete mať za 115 korún mesačne alebo Rubín pre náročných divákov za 285 korunovú splátku. Čedok predáva zájazdy k čiernemu moru – 19 dní za 3900 korún. Armabeton, obuvnícke nože, domáce marhule. Vylosovali súťaž Slovnenskej knihy s názovom Kniha na dovolenku – a výhry veru nie sú žiadne kľúčenky, ale prvá cena je Škoda Garde, druhá cena 10 tisíc korún atď. Niekto predáva 1000 kaktusov, niekto zháňa pohľadnice vydané do roku 1925… Nuž a to najlepšie nakoniec: inzeráty v zoznamke. 20-ročný mladík hľadá rovnako starú dievčinu silnejšej postavy, recepčná hľadá 60 až 70 ročného pána (láka ho na svoju rekreačnú vilku) a 36-ročný Pražák-fajčiar hľadá slečnu, ale dopredu ju varuje, že cez víkendy na ňu nebude mať čas.
  • Piata strana patrí náročnejším domácim témam (rozumej, tu už nikto nečíta ani titulky). Je tu pokus o akúsi kritiku hospodárskej politiky – tony nič nehovoriacich fráz – pravdepodobne nikto netuší, prečo to celé stagnuje – a nakoniec dôjde na výber z kubánskej poézie. Na tejto strane sú najlepšie výroky – spravidla cca 10 riadkové výhony nejakého riaditeľa niečoho, ktorý sám netuší, čo vlastne povedal, ale teší sa, že je v tom veľa administratívnej hatlaniny.
  • Slabšie povahy sú už dávno na šiestej strane – zahraničná politika. Veľké úspechy v afgánskej energetike, rozvoj spolupráce s Kubou, články o Pakistane a Indii (Pakistan = zlý, vyvíja atómové zbrane, kupuje technológie od USA, India = dobrá, tiež vyvíja atómové zbrane, ale dá si poradiť od súdruha Kosygina), Pentagon robí pokusy na ľuďoch a Európske hospodárske spoločenstvo sa zmieta v posledných kŕčoch a znižuje sociálne výdobytky zotročeným občanom. Najhorší ekonómovia sú na Novom Zélande, v Nikarague (dobrí) vyvlastnili už 75 percent veľkostatkárov. V Juhoške je parádna voda. Istý dovolenkár píše list od mora, že v Juhoslávii orgány bijú na poplach – nemajú turistov. Pritom Čechoslovák jasne vidí, kde je diera – alkohol zdražel o 14.8 percenta a pivo a víno dokonca až o 18 percent. S takými cenami si môžu viete čo (poslednú vetu som dopísal ja).
  • Aj siedma strana je venovaná zahraničnej politike. Opäť sa píše o Nikarague (keď už im súdruh Husák poslal ten telegram). Československo sa nedá vydierať Američanmi! Rudé právo varuje pred vesmírnymi aktivitami Američanov a západnými základňami na Bahamách. Je možné, že v USA to už začalo – za štát Maine kandiduje nejaký komunista za prezidenta a v Británi plánujú robotníci z dokov zvrhnúť vládu. Inak sú americké voľby spomenuté ako neférové a nedemokratické. Krvavý pes Helmut Kohl (západné Nemecko = zlé) posiela 50 miliónov mariek Salvádoru, pravdepodobne na porušovanie ľudských práv. Kongo a arabská liga majú našliapnuté do ľudovodemokratického socialistického tábora. Posledná správa prekvapuje: Čína vo svojich médiách neustále očierňuje Sovietsky zväz a Rudé právo sa pohoršene pýta: komu to prospieva?
  • Napokon šport. Uprostred leta sa nič nedeje a naplniť stranu (ktorú mnohí čítajú ako prvú) – je náročné aj pre ostrieľaného redaktora. Rozhovor s účastnicami Spartakiády o päť rokov starých veciach. Hlavná správa je z hádzanej – Československo prehralo so Sovietskym zväzom 16:17, čo je podľa titulku Rudého „prehra, ktorá nebolí“. Od najdrahších priateľov sa necháme kedykoľvek vytrepať s úsmevom na tvári.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin