Na pive
Vikingovia objavujú Ameriku

Vikingovia objavujú AmerikuChudák starý Krištof Kolumbus je naozaj zvláštnou postavou histórie. On sám totiž netušil, čo jeho výprava spustila a nikdy sa to ani nedozvedel. Akurát po smrti sa stal najslávnejším objaviteľom.

Krištof jednoducho do Indie šiel hľadať nových kamarátov a aj ich našiel (až potom si Európania všimli, že kamaráti z východnej Afriky neumierajú toľko od nútenej roboty). Do dobývania Ameriky sa Španieli pustili s vervou – po vyhnaní moslimov z Pyrenejského polostrova im ešte ostalo trochu energie na prastaré americké civilizácie.

Pritom je už dnes jasné, že prví z Európanov boli v Amerike Vikingovia a nie ambiciózny Janovčan v službách španielskej koruny. Dokonca vieme aj ich príbehy – vikingskí moreplavci, ktorí dosiahli americké brehy, sa objavujú v štyroch dokumentoch, pričom všetky boli napísané dávno po ich smrti a dva hlavné (Sága Gróňanov a Sága Erika Červeného) sa zásadne rozchádzajú v tvrdeniach.

To, že nejde o výmysly však potvrdili archeológovia – naozaj, v Newfoundlande v Kanade sa objavila vikingská výbava. Dokonca si tu postavili aj niečo ako usadlosť, lebo posádka Leifa Eriksona (syna spomínaného Erika Červeného, tiež veľkého objaviteľa, vraha vyhnaného z Nórska na Island a do Grónska) tu prezimovala jednu sezónu na pevnej zemi.

Vikingovia pomenovali novú zem Vinland. Najčastejším názorom je, že je to meno Zem vína, pretože severania víno nepoznali, len jeden člen výpravy tušil, že sa vyrába z bobúľ. No a zrovna na pobreží Labradoru bolo vtedy veľa kríkov s divokými bobuľami.

V Amerike preto stavajú Leifovi sochy a vznikajú historické spolky, ktoré dokazujú, že Vikingovia neboli len suroví krvilační nájazdníci, ale aj obratní politici, remeselníci, námorníci a technológovia. Určite nebola sranda plaviť sa cez tmavé neznáme vody na loďke bez portugalskej plachty – museli byť aj veľmi chytrí.

Podľa ságy to bolo presne v roku 1000. Vtedy, keď u nás svätému Štefanovi kládli korunu na hlavu. 500 rokov pred Kolombom – úžasné, však? Ale najlepšia vec na tom, že Ameriku neobjavil možno ani tak samotný syn “Krvavej sekery” Leif Erikson, ale Islanďan Bjarni Herjulfsson, ktorý tu bol 14 rokov pred Leifom a mladému Vikingovi o tom rozprával niekde nad krígľom medoviny alebo kyslého piva. Leif sa po návrate “domov” (do Grónska, ktoré má dnes okolo 50 tisíc obyvateľov na juhu) venoval šíreniu kresťanstva.

No tak vidíte, prečo je lepšie počítať koniec stredoveku skôr od Guttenbergovho vynálezu ako od Kolumbovej cesty v roku 1492.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin