Na pive
Krampus Piešťany

Na pochod čertov v Piešťanoch som čítal iba  samú chválu. Dokonca ho na svojich reklamných plochách promoval sám pán trnavský arcibiskup.

Ale rátal niekto sľubovaných 150 čertov naozaj? Ja som len na pár sekúnd zahliadol akési plastové rohy. Keby som bol Cicero, tak by som výlet opísal takto: “Veni, mihi manducare, et vidi stercore.” Podujatie si zaslúži aj trošku zdravej kritiky.

Mal som čas. Doviezol som sa do Piešťan. Chyba sa ale stala, že som uveril programu, že samotný pochod bude o 17.00 hodine. Na Facebooku to niekoľkokrát zdôrazňovali. Keď niekto komentoval, že prído o šiestej, tak mu organizátori napísali, že to dôjde tesne po pochode. Vďaka týmto informáciám som nadobudol pocit, že pochod bude naozaj o 17.00 a o 18.20 môžem ísť veselo domov.

17.40 som stál asi 20 metrov od kruháču pred Auparkom (tzn. v úplnom strede) podujatia a nič sa nedialo. 50 minút som stál jak cicina! Našiel som si pekné miestečko za malými deťmi, takže nad ich malými hlávkami bolo vidno na cestu. Akurát nikde žiadny čert. Na to, že kvôli Krampusu zablokovali centrum mesta, tak mali rozvrh dosť na saláme.

Za tých 50 minút sa toho veľa zomlelo. Napríklad došla monthypythonovským spôsobom obézna pani a v tej tlačenici zahlásila svojmu zničenému spoločníkovi: “Tu je miesto, pred tohto pána sa postavíme” a skúsila strčiť svoj telesný stoh sadla na mojich 10 centimetrov štvorcových, na ktorých som stál. Každý pes, čo šiel okolo, čuchal tej tetke, čo má vo vrecku. Stavil by som sa, že si v stánku na trhu kúpila údenú klobásu.

Detičky nevyzerali z čakania nadšene. Okolo sa potácali sobotní opilci. Vedľa mňa stál nezúčastnene akýsi namrzený pár. Niekoľkokrát sa zrazu prehli o 90 stupňov dozadu, na tvári vystrúhali šťastnú grimasu, odfotili si selfie a ďalej čakali vytočení dogabaní ako na súdny deň.

Rozviazala sa mi šnúrka. Skúsil som si ju zaviazať trasením nohy, ale nešlo to. Naraz tá majiteľka údiarstva zrevala: “Ešte raz sa zohneš, tak ti dám facku! Však ich máš zaviazané.” Tak som po 50 minútach opustil svoje teplé miestečko kde sa nič nedialo a videl som, že sa konečne nejakí čerti blížia. Dokopy boli asi štyria. Je možné aj že ich bolo 150, len som cez ten les rúk s telefónmi videl veľké hnedé.

Pravdepodobne čerti robili na ceste šašoviny, lebo sa ozvývalo výskanie z prvého radu. Stále som videl to isté. Myslím, že organizátor mal málo zábradlia, preto celý pochod urobil na takom malom plácku. Úplne chápem to arcibiskupove rozčarovanie, keď vystúpi zo svojho Micubiši Padžero s 10 metrovou pláštenkou, ktorú mu pridržiavajú miništranti a potom sa hodinu na tej zime nič nedeje. Krampus bol pre mňa veľké sklamanie.

A to bolo celé. Ešte som sa vymočil pri kríčku a išiel som domov. Na Facebooku písali, že Ľuboš Blaha má 40ku narodeniny. Cítil som sa ako druhý najzbytočnejší človek v celom vesmíre.

 

O autorovi Zobraziť všetky články

admin