Hodíte do vody silný magnet (uviazaný) a vytiahnete kus železa – najlepšie poklad. Až tak úplne jednoduché to nie je, ale dobre. Aj starí rybári pozerali veľmi dlho do vody, kým prišla ich životná ryba. Máme u nás toľko vodných plôch, že určite stojí za to vyskúšať tento zvláštny, ale príťažlivý koníček.
O magnet fishingu som vôbec nič nevedel, ani nič zvlášť som si nezisťoval – jednoducho doma pristál balíček z magnetfishing.sk a mohol som si to ísť hodiť. V balíčku bolo:
- 290 kg silný magnet (nezisťoval som, či vytiahne takú váhu, ale pôsobí robustne)
- žltý plastový kryt na magnet v tvare kužeľa, aby sa magnet dakde nezasekol
- 30 metrové nepružné oranžové lano
- rukavice (tie si už nebrávam – radšej handru na utieranie rúk od vody a piesku)
Deň prvý
Krásne jesenné popoludnie – čítankové babie leto. Išiel som k rybníčku, kde sú nasadené ryby a chodia tam rybári s lístkom. Rybári bez lístka chodia kúsok ďalej ku kanálu, kde ich nevidno. Veľmi pekná vodná plocha, ktorú vybágrovali po tom ako to tam Američania cez vojnu zbomardovali. Svoj novučičký magnet som na prvýkrát hodil do vody cca 50-krát.
Hneď na začiatok som začal zisťovať, že robím veľa chýb a že som si o magnet fishingu predsa len mal niečo kuknúť na internete :). Výber lokality asi nebol ideálny – bolo tam síce pekne, ale dno bolo plytké a bahnité ako puding. Ako keby som to hádzal do kaše. Hlavne som na začiatok skoro nič nenašiel – len akýsi kus drôtu, ozubené kolečko a pliešok, ktorý ani nemá meno (tých plieškov som potom nachádzal docela dosť :P). No a kamene sa ešte dosť lepia na magnet – aj štrk obsahuje kovy.
Hlavná chyba – že som lano až dva razy zložil. Tak síce nepotrebuje uzol na magnete, ale mal som v ruke 4 štranky, čím som sa pripravil o 75% dĺžky – no hlavne, nenormálne sa to časom začalo do seba zaplietať. A rozplietol som to doma po hodine, neskutočný hlavolam som z toho mal. Neskôr som to lano preložil len raz, čiže ako keby som mal 15 metrové lano, čo sa už nezaplieta dramaticky. 15 metrov mi stačí, lebo nie som bohvieaký hádzač, aj v škole mi to zakázali, keď som raz spolužiaka s nemeckým menom trafil s granátom do krku. Aj uzol som uviazal – vlastný, custom made.
Inak ale veľmi pekná vychádzka – človek sám v prírode, slniečko svieti, ťažká pohoda. Na druhý deň babie leto prešlo a začal mesiac hnusného sychravého blatového počasia, takže zistenie číslo dva: s magnet fishingom som začal práve v jedinú ročnú dobu, keď to nie je ono :).
Deň druhý
Novembrové počasie neprialo, ale keď vyšlo slnko, tak som šiel zase na to. Zlé je to, že už o tretej sa začína stmievať a o štyroch je tma, ale dalo sa. Nová lokalita – miesto kde sa kanál vlieva do Váhu. Je možné, že sa tam dá chytiť aj sumec, je tam hlboko, aj sa tam nejaký známy neborák rybár utopil, keď dostal infarkt.
Začal som nachádzať serepetičky – presne to, čo som čakal. Blbosti po rybároch. Háčiky, pár cinkátiek a najkrajšia vec bola gumenná rybka s háčikmi, čiže fakt sa tam niekto snaží chytať veľké ryby. Rybku som proti pravidlám fishingu neodniesol alebo nezahodil, ale nechal som im ju tam na kameni, možno ju ešte dakto použije :p. Plechovky a konzervy som nevytiahol – zdá sa, že ich niektorí tiežrybári hádžu iba spôsobne do trávy.
Mimochodom, práve tu sa mi stala vec, ktorá sa stane každému magnetistovi a prvýraz to nie je príjemné, až som si skoro cvrkol :). Magnet sa mi zasekol medzi také tie obrovské dovážané skaly, s ktorými vodohosodári spevňujú brehy. Už som myslel, že je po magnete – do strán sa nedalo, ani nijak inak, do vody by som v tej kose určite neliezol, ale na koniec som ho predsa len nejak vytiahol so šťastím. Hádam ten žltý kryt pomohol môjmu silovému zúfalému riešeniu.
Deň tretí
Už mi došlo, že môj hlavný problém nie je počasie, ale lokalita. Viem o mieste, kde je napoly bágrovisko a smetisko, ale ísť tam by bolo trochu ako podvádzanie. Tiež o dve dediny ďalej je bágrovisko, kde som sa ako malý dorezal… alebo by som mohol skúsiť most (raz som pod ním videl autobaterky, čo tu nejaká chorá hlava vyhodila), no ten je 20 metrov od domov a z nejakého dôvodu nechcem, aby obecné starenky na mňa kukali, že čo robím :). To je aj zmysel rybárčenia – oddeliť sa od civilizácie. Rybárstvo zachraňuje manželstvá pred rozvodmi už celé generácie. Sú rybári, ktorí sa s manželkami stretajú len v noci, keď spia a zvyšok dňa sú niekde pri vode. Človek potrebuje svoj pokoj.
Takže som šiel proste k Váhu, ale na miesto kde je veľmi vysoký breh a veľmi silný prúd. Keď som tu hodil magnet do vody, stál som veľmi vysoko a magnet prúd hneď stiahol ďalej, takže som mohol kráčať po brehu zopár desiatok metrov a prehľadať tak kus dna. Tento postup je dobrý – skoro pri každom hode som vytiahol nejaké želiezka. Nič veľké, len samé klince, ale som začiatočník. Na tom mieste to vyzeralo ako keby pred 50 rokmi tam niekto chodil a vysýpal pikslu s klincami (a manželka mu tam prihodila ešte ihlu).
Čo potom
Ako vidíte, žiadny veľký nález som nemal, ale zatiaľ som vodu len tak jemne sčeril. Určite si to ešte hodím – len asi, keď všetko zamrzne alebo príde jar. Momentálne je príliš blatisto. Jeden deň už aj mrzlo, pes sa nažral ľadu a ochorel, takže veterinár povedal, že nejaký čas nemáme chodiť hádzať do vody magnety. Keď bude priať počasie, určite sa dostanem aj k lepšej lokalite – tam kde blbci z okresného mesta robievajú bordel cez prázdniny alebo pod nejaký most.
A dostávame sa k mojej najväčšej chybe a tou je prílišné očakávanie. Keď sa pozriete na blog, Facebook skupinu alebo youtuberov ako každých 5 sekúnd ťahajú niečo veľké z vody, tak človek nadobudne pocit, že okamžite vytiahe kradnutý skúter alebo samopal z Druhej svetovej vojny :). Ale tak to nie je – aj tí silene sa smejúci youtuberi chodia na smetiská a vyberajú si len čerešničky z úlovku.
V skutočnosti musí byť človek trpezlivý a musí rád chodiť k vode – oddychovať, alebo sa aj prebehnúť. Z toho hádzania ťažkého magnetu do vody sa človek trochu spotí :). Obrázok na konci zobrazuje Váh pred pár dňami, keď na priehradách zavreli vodohospodári kohútiky. Tá kamenná pláž – tam väčšinu roka tečie voda. Teraz je tam málinko vody, takže som sa mohol prejsť do polky rieky a poprezerať celé dno. Čistučké. Nikde žiadne železo.
Takže magnet fisher je človek, ktorý je sklamaný, keď nájde čistú vodu bez odpadkov :). Stay tuned, na svoj prvý veľký úlovok ešte čakám.
