Na pive
Mor

“Podľa tohto poznáš, že ja som Jahve. Palicou, ktorú mám v ruke, udriem vody Rieky a ony sa premenia na krv. Ryby v rieke pohynú, Rieka bude zapáchať a Egypťania už nebudú môcť piť vodu z Rieky.“

Ak ste sa narodili v osemdesiatych rokoch 20. storočia alebo neskôr, ste šťastní ľudia. Lebo až dovtedy boli pandémie bežná vec. Ľudská história je jeden dlhý nepretržiý sled nákaz, ale niektoré z nich boli také kruté, že kompletne pretočili dejiny – vyrabovali, zradili a predali starého ducha doby.

  1. 10 rán egyptských. Biblický príbeh o tom ako egyptský faraón nechcel prepustiť Izraelitov zo svojej služby každý dobre pozná. Na pomoc prišiel Jahve a na Egypťanov zoslal žaby, ovady, vredy, kobylky atď. Existuje veľa teórií ako sa to mohlo udiať. Teória epidemiológa Johna S. Marra hovorí, že červené riasy v Níle (odtiaľ názov Červený mor) mohli z rieky vysať všetok kyslík, až ryby pomreli. To bola prvá rana – krv. Následkom toho z riek vyskákali žaby – druhá rana. A keď tie dochli na súši, pohlo to celým biotopom, premnožili sa komáre a kobylky, dobytku hynuli mladé atď. atď. jednoducho 10 morových rán. Alebo môžete veriť oficálnej cirkevnej teórii, že Jahve bol taká sviňa, že chodil od domu k domu a pobíjal všetko prvorodené v krajine, lebo Izraelitov mal radšej ako Egypťanov.
  2. Peloponézsky mor. Okolo roku 434 pred naším letopočtom sa Grékom darilo. Vyhnali mnohonásobne silnejších Peržanov, ich kultúra a obchod kvitli. Všade sa pofľakovali zástupy filozofov a mudrovali. Atény boli tak kultúrne vyspelé mesto, že sa v ňom už nespievali obľúbené falické piesne v sprievode, čiže dionýzovske odtrhovačky, ktorá sa môže spievať len pod vplyvom alkoholu a len ak máte penis (ženám tento typ hudby nepripadal smiešny). Skrátka a jednoducho – Gréci podpísali večný mier a vzápätí sa pustili do seba. Veľmi komplikovaná vojna všetkých miest proti všetkým (o kolónie), vedená Aténami a Spartou zúrila 30 rokov. V jej pätách prišiel mor, ktorý zrejme zredukoval len populáciu Atén o tretinu. Ale stalo sa aj niečo iné – zmenila sa helénska morálka. Prakticky skončilo obdobie humanizmu, keď veľa filozofov bolo považovaných za bezbožných, pretože verili, že človek je mierou všetkého. Historici pochybovali o zásahoch bohov do dejín a za to ich potom občania vyhnali – opäť sa vrátila éra, keď sa verilo, že za všetko môžu olympskí bohovia. Mimochodom, mor prežil 40-ročný filozof Sokrates, ktorý bol od svojej služby v armáde veľmi otužilý a každý deň cvičil.
  3. Justiniánsky mor. V roku 541 vypukol pľúcny mor v nevídanom rozsahu, prakticky vyhubil polovicu najľudnatejšej Byzantskej ríše. O tisíc rokov neskôr dostalo toto bakteriálne ochorenie názov Čierna smrť (pretože postihnutým najskôr sčerneli neprekrvené končeky prstov a uši, neskôr pribudli tmavé vredy a zvracanie krvi). Šlo o prvú pandémiu, ktorá bola historikmi seriózne popísaná (tzn. nešlo len o náboženskú literatúru). Zaviedla sa prvá karanténa – ľudia sa zabarikádovali doma, pred, ehm, démonmi. Exorcisti mali vtedy veľmi výnosné povolanie. Hoci v Konštantínopole zúril mor iba rok, vo vtedy známom svete sa držal 50 rokov a prakticky existuje dodnes. Nakazení sa správali veľmi hrubo, útočili na okolie alebo páchali samovraždy. Nebolo ľahké pochovávať 5000 mŕtvych denne v hlavnom meste, keď sa naplnili hrobky a priekopy, začali nebožtíkov hádzať do mora. Šíreniu choroby pomohol aj veľký hlad – nikto nechcel voziť jedlo do nekropoly. Po nákaze prišiel jeden pozitívny fenomén – vo veľkých častiach ríše bolo zrušené poddanstvo, nebolo totiž remeselníkov, obchodníkov, úradníkov atď. Avšak stala sa aj iná kľúčová vec – vďaka vyľudneniu a slabosti ríše sa zo severu začali do Byzancie tlačiť turecké kmene (ešte pred vznikom islamu). Tie pôvodne robili pre cisárových ľudí len nejaké bočáky, neskôr seriózne za byzantíncov bojovali, nakoniec ich premohli a ovládli.
  4. Čierna smrť. Päť rokov zúrila nevídaná pohroma, ktorú do Európy zavliekli talianski moreplavci v roku 1346. Vraj vtedy nemal o mikrobiológii nikto ani potuchy, ale možno niečo predsa len tušili. Latinská cirkev zakázala prijímať eucharistiu z kalicha, z ktorého všetci pili. Je dosť možné, že to spravili len zato, aby vínko pilo len duchovenstvo a chudobe ostal suchý chleba. No hlavne – nasledovalo potom zopár desaťročí veľmi krutých vojen, kde hlavná otázka stála: má sa teda prijímať eucharistia pod obojím alebo ako? Husiti a križiaci si mlátili s cepmi po helmách len kvôli tomuto teologickému problému. Monthy Pythonovci to pekne zobrazili ako konflikt uctievačov svätej tekvice vs veriaci strateného sandálu. Čierna smrť (pôvodom zo Strednej Ázie) pobila polovicu európskeho kontinentu, šírili ju často čierne potkany. Zaujímavé bolo, že na ňu dochli mačky rovnako ako ľudia, ale psy boli rezistentné. Najväčší učenci svojej doby verili, že za chorobu môže zlý vzduch. Dnes sa nazdávame, že choroba uvrhla Európu o 150 rokov naspäť, ale jej opakovania menšieho rozsahu prispeli k vzniku renesancie a opätovému vzkrieseniu humanizmu. Jej svedkomi boli Shakespeare alebo Nostradamus, ktorý bol jeden z prvých morových doktorov (to bolí tí chlapcí v zobákových maskách, v ktorých si pálili vonné bylinky).
  5. Sedem cholerových nákaz. Trvali dvesto rokov, ale prvá sa zjavila v Indii už pred 2500 rokmi – mohla za to zahumusená rieka Ganga. Cholera je vlastne choroba špinavej vody a v Afrike ju mali ešte aj v deväťdesiatych rokoch. U nás bola ešte v sedemdesiatych rokoch a keď na ňu zomrel nejaký význačný komunistický súdruh, tak mu do nekrológu napísali, že umrel na infarkt (pretože pacient zomrel, žiaľ, na hnačku, čo v každej dobe pripadá ľuďom nedôstojné). Najhroznejšie boli Tretia Cholera (1852-1860) a Šiesta Cholera (1899-1923), každá zabila asi milión obyvateľov. Smutné obdobie medzi epidémiami opísal v slovenskej literatúre doktor Martin Kukučín v Dies Irae (Dni hnevu). Najsmrteľnejšia Tretia Cholera prišla opäť z Indie a posvätnej Gangy (kde sa Indovia radi kúpu medzi mŕtvolami). Najslávnejší doktor, ktorý stopoval pôvod choroby sa volal ako ten v Game of Thrones – John Snow. Pri Treťej aj Šiestej Cholere si to najviac odnieslo Rusko. Naopak, v USA v druhom prípade sa nakazilo iba 11 ľudí – už sa vedelo o hygiene a o tom, že úrady musia urobiť razantné opatrenia.
  6. Ázijská chrípka. Vypukla v roku 1889, ale už predtým sa vírus H2N2 (tieto čísielka sa niekoľkokrát zmenili, pretože vírus zmutoval do nových podtypov) objavil v Kanade, v Grónsku a v Turkestane (a súvisel teda zo zimou). Táto choroba stála život milión ľudí a aj kvôli nej sa spustila veľká vlna sťahovania z preplnených európskych metropol do Ameriky. Práve pri tejto chorobe začala éra bakteriológie a seriózneho vedeckého skúmania podobných ochorení. Chrípkových pandémií bolo potom niekoľko, epidémie sú prakticky každý rok. Mimochodom, ázijskú chrípku si najviac odniesli obyvatelia Sankt Peterburgu. Najväčšia druhá vlna Ázijskej chrípky sa objavila v Číne v roku 1958, po hrozných vojnách nacionalistov s komunistami. Vírus zúril v prakticky vyhladovanej zrútenej spoločnosti, takže nikto nevie presne, či 15 miliónov obetí zabila choroba alebo Veľký hlad. A v tejto situácii veľkému Maovi nenapadlo nič rozumnejšie, než rozpútať kultúrnu revolúciu v podobe Veľkého skoku. Bol to skrátka kolosálny chuj. A hoci ho Číňania uctievajú, aj oni dnes eufeministicky opisujú tento rok ako “vykĺbenú dobu”. V roku 1968 sa chrípka vyzúrila najmä v Hong Kongu, kde zomrelo pol milióna ľudí. To už mal vírus svetovú mortalitu 5 percent, lebo ľudstvo sa už začalo trochu učiť.
  7. Chrípka 1918. Po obrovskej vojne, ktorá zmietla politické systémy, kultúru, morálku a tisícročné princípy prišla pohroma v podobe nového typu chrípky. Nakazila sa tretina svetovej populácie. Choroba mala mortalitu 10 až 20 percent. Potvrdilo sa, že choroba, vojna a hlad chodia vždy ruka v ruke. Na tejto novej chrípke bolo zvláštne to, že na ňu umierali zdraví mladí ľudí – na chrípky predtým zomierali hlavne starí, nemluvňatá a tí s oslabenou imunitou. V roku 1918 chorľaví a slabí zvláštne prežívali a tí mocní hynuli.
  8. HIV (AIDS). Kde by sme boli bez gumy. Prakticky najviac obetí má vírus HIV – až 36 miliónov ľudí. Našťastie sa vírus neprenáša napríklad podaním rúk alebo vzduchom (prenáša sa hlavne sexom a krvou). Najviac je postihnutá subsaharská Afrika, kde má tento vírus 5 percent populácie, čo je okolo 30 miliónov pacientov. Vo zvyšku sveta žije s HIV 5 miliónov ľudí, z toho 3,3 milióna sú deti, pretože to dostali už v maternici od matky. Lekári sa vírus snažia skôr kontrolovať a izolovať, lebo liečbu stále nikto nepozná. Každý vie, že neumirete konkrétne na HIV, ale na to, že vírus oslabí imunitný systém človeka natoľko, že ho premôže nejaký banálny problém. V USA sa HIV a jeho prepuknutá choroba AIDS týka veľmi veľa homosexuálov – každých 10 minút je diagnostikovaný pozitívny prípad.

Nákaza

O autorovi Zobraziť všetky články

admin