Na pive
Vlasov a Heidi

Na konci minulého roka sa nám cez kontinent prevalila Řeporyjská válka, konflikt s menším počtom obetí, ale s dobiela rozpálenými diskutérmi. Reč je, samozrejme, o generálovi Andrejovi Vlasovovi a jeho družine kriminálnikov (alebo osloboditeľov – podľa toho, ktorému tímu fandíte).

Na tento fenomén sa každý pokúšal pozerať tak nejak politicky. Ale čo keby sme to celé zobrali z iného konca? Pretože o Andrejovi Andrejevičovi by sa dal napísať slušný erotický román. Alebo natočiť soft porno  s Nogom a Brychtovou. S pointou akoby vystrihnutou z Príbehu Adolfa a Evy. Pretože Vlasov mal problémy nielen s vernosťou jednej armáde, ale aj s vernosťou menšiemu počtu žien. Za každou sukňou vyrazil ako naspídované torpédo – a často aj za nejakou tou vojenskou blúzou.

Pomýlený generál (alebo Generál zradca, opäť – podľa vašich preferencií) mal jednu zákonitú manželku – Annu. Obaja pochádzali z malého ruského mestečka Lomakino, kde mali aj trvalý pobyt  (hoci Vlasovovi podriadení neskôr vo výpovediach jeho domácnosť situovali do Mosky, ale to bol len drobný informačný šum v stalinskom udavačskom systéme). Na konci vojny si Vlasov vzal druhú manželku v Nemecku – Adelheid. Samozrejme, s tou prvou nebol rozvedený… Obe ženy sa vraj dožili vysokého veku, na rozdiel od Andrejeviča, ktorý odvisol vo svojich 44 rokoch.

Vlasov bol talentovaný vojak a člen strany. Bol z chudobných pomerov a podarilo sa mu zatajiť brata bielogvardejca (on sám bol v občianskej vojne červenoarmejec) a kulackých príbuzných svojej ženy. V armáde rýchlo stúpal a treba povedať, že vďaka jeho schopnostiam. Posielali ho všade tam, kde boli jednotky v rozklade a po svojom odchode zanechával Vlasov vzorné bojaschopné pluky. Stalinské čistky, keď bola rozprášená veľká časť veliteľov, prežil Vlasov ako vojenský sudca, čiže ako oddaný Stalinov človek.

Milovník Ríše stredu

Niet divu, že ho v predvečer Druhej svetovej vojny ako vojenského poradcu poslali do Číny. Radil Čankajškovi, pretože Kuomitang mal vtedy práve krátke obdobie mieru s Maom. Tu už máme o Andrejevičovom sexuálnom denníku spoľahlivé záznamy. Vlasov mal v Číne napríklad 16-ročnú gazdinku, ktorej nepekážalo, že jej milenec je asi tak štyrikrát väčší. A taktiež pod krycím bojovým menom Volkov vymetal všetky luxusné čínske nevestince, kde sa umenie lásky pilovalo niekoľko tisícročí. Keď sa vo vchode zjavila dvojmetrová postava, majitelia červených lampičiek už vedeli, že majú skryť všetko ópium – Vlasovovi veľmi nesadlo a bolo mu z neho zle.

Ale hlavná cena bola iná – postaršia kvetinka Madame Soong, Čankajškova manželka. V čínskych dejinách je zapísaná ako veľmi silná politička (keď z marxistu dokázala vykresať takého nacionalistu). Aj ona podľahla kúzlu vojaka s dioptriami ako krt. To už je slušný zárez na generálovej pažbe – prvá lady najľudnatejšieho štátu na svete. Čankajšek o mileneckom vzťahu možno vedel, ale robil sa, že nič nevidí – ostatne, aj on mal v duchu cisárskej tradície viac manželiek a konkubín.

Po návrate z Číny však prišla prvá udalosť, keď sa Vlasova prvý raz dotkol stalinský systém. Zobrali mu všetky vyznamenania a zakázali mu čo i len ceknúť o svojich úspechoch. Dôstojník trpko poznamenal, že sa k nemu NKVD správala ako ku kriminálnikovi.

Obkľúčený generál

Stále však bol zapísaný ako mimoriadne schopný veliteľ. Preto v deň napadnutia Nemeckom stál na tom najhoršom možnom mieste – na tom úplne najzápadnejšom, pri Ľvove. Tu sa nedalo nič robiť, ale čerstvý generál (povýšili ho pár hodín po vypuknutí vojny) sa vyznamenal aj tak. Potom dostal za úlohu brániť Kyjev. Mesto padlo, ale nebola to Vlasovova chyba – pohnojili to jeho spomalení nadriadení. Taktiež NKVD pred Vlasovovými očami postrieľala ukrajinských väzňov, ktorých chcel nasadiť do boja.

Ranený generál sa z kotla vymotal peši medzi poslednými… držiac sa za ruku s istou pani doktorkou. Jej meno som zabudol, ale legenda vraví, že mali spolu syna, ktorý pod zmeneným menom stále kdesi v Rusku žije.

Keď sa vystrábil, zažil svoju hviezdnu hodinu pri Moskve. V zúrivej zúfalej bitke bol jediný veliteľ, ktorý dokázal útočiť, lebo správne vycítil miesto, kde sú Nemci najviac vyčerpaní. To si nadriadení všimli (a preto skončil Vlasov ešte na ťažšom úseku). Aj tu mal generál svoje frontové manželky – ženy, ktorých prítomnosť nikomu nestála za pol slova, veď nikto si  tom pekle nemohol byť istý životom v najbližšej minúte.

Napokon nastúpil sexy generál na Volchovský front. Pôvodne tu prišiel len na inšpekciu, ale velitelia armády sa vyhovorili a zdúchli letecky na dovolenky – vedeli, že prehra je neodvratná a niekto schytá Stalinov hnev. Maršál Mereckov si už nechcel zopakovať mesiace v pivnci s agentami NKVD pri hre na vybíjanie zubov.  Velenie padlo na Vlasova.

Tunajšia armáda sa ocitla v neuveriteľnom pekle. V obkľúčení, bez munície, zásob, ošetrovateľov, bez lietadiel a ťažkých zbraní… Vojaci hnili medzi mŕtvolami v močiaroch a kŕmili sa kôrou zo stromov. Ich jedinou úlohou bolo zomrieť a trochu zdržať Nemcov – nebolo tu síce veľmi o čo bojovať, no hneď vedľa bol mimoriadne dôležitý Leningradský front, a ten musel byť udržaný aj za cenu straty susednej armády.

Nejakým spôsobm sa do štábu podarilo dostať Vlasovovej kuchárke z rodného mestečka. Poslala mu ju vlastná manželka, aby ho varovala, že NKVD prehľadala ich dom. Je možné, že práve tu sa zlomila Vlasovova vernosť vlasti. Nevedel, že Stalin mu nič nezazlieva a pubertálne obdobie, keď decimoval vlastnú armádu, má už vodca za sebou. V skutočnosti plánoval Stalin poslať Vlasova brániť Stalingrad, to sa však už generál nedozvedel. Ale aspoň mu ostala gazdiná na zohrievanie poľného lôžka. Podľa fotky vidíme, že to bola veľmi statná žena. Generál ju mal tak rád, že sa pri druhom úteku peši, postaral, aby mala väčšiu šancu na únik ako on. Keď padol do zajatia v akejsi stodole, Nemci vedeli, že ulovili veľkú rybu.

V uniforme ušitej Nemcami

Najdlhšie kapitoly v knihách o Vlasovovi sú tie o jeho pôsobení na strane nacistov. V skratke – Hitler aj Himmler boli proti zapájaniu Rusov a iných sovietskych národnosti do bojov proti Stalinovi. Bol to párik idiotov. Veď do boja proti boľševikom sa zapojilo milión bojaschopných Sovietov. Miesto toho, aby nacisti z nich vybudovali veľkú armádu, používali túto silu len lokálni velitelia a to neoficiálne.

Andrej Andrejevič sa 4 roky pokúšal vybudovať vojsko z emigrantov, kozákov, antiboľševikov a zajatcov, ale v podstate len márnil čas. Akú takú armádu (1 plnú divíziu a jednu nedocvičenú) dostavali až v posledných dňoch vojny, keď už Hitler odpočíval pod drnom.

Vlasov si naraz spomenul, že aj on bol kedysi seminaristom (ako Stalin) a v troskách vypálených ruských miest a chrámov prednášal pred bradatými popmi. Opitý si pripíjal na zdravie Hitlera – ale zároveň znervózňoval Nemcov rečami o obnovení Ruskej ríše. Mal k dispozícii rusky píšuce noviny v náklade 600 tisíc kusov. NKVD o jeho panstve v srdci Treťej ríše vedela a pokúsila sa ho niekoľkokrát zavraždiť.

Za zmienku stojí najmä pokus istej mladej blondýnky menom Olenka. Vraj to bola nesmierne okúzľujúca žena, z ktorej sa chlapom čkalo, keď ju zočili na druhom konci ulice. Bola krásna a charizmatická. Okamžite zbalila nielen generála, ale pre istotu aj celé osadenstvo jeho domu. Používala rafinovanú metódu, ktorej sa nedalo povedať nie. Ostala s mužom sama v izbe a vyzliekla sa do naha. Jediný kto odolal, bol Vlasovov osobný strážca, ktorý historku opísal vo svojich pamätiach ako dôkaz svojho umu a duševnej sily. Podľa mňa mu proste Nemci dávali troška viac brómu do čaju.

Ruská oslobodenecká armáda teda existovala len na papieri. Generál si užíval s novou kuchárkou a ďalej blýskal očami po okolitých dámach. Začali ho však prepadať aj návaly depresie – už tušil, že Nemci vojny nevyhrajú a on sa bude hompáľať. Čoraz častejšie sa opíjal, keď celé dni zostal smradľavý spotený vo svojej obývačke len s vodkou a nejakou milenkou (okrem iného mal už aj novú doktorku).

Koniec a Heidi

Nakoniec už aj Himmlerovi a Keitelovi došlo, že posledné fliačky zeme už asi neubránia a kývli Vlasovovmu okoliu, že teda môžu začať trénovať tú svoju ROA. Z nejakého dôvodu si vlasovci mysleli, že keď vyhlásia svoje idey v slovanskej Prahe, tak z toho budú miestni Česi odvarení. Neboli. Kto by chcel predlžovať vojnu a protektorát, keď sa už čakalo na koniec, že. Vo februári 1945 bol Vlasov dokonca pozrieť panstvo monsiňóra Tisa v Bratislave. O tejto návšteve sa mi nepodarilo nič nájsť, čiže hádam, že ani našincov príliš nezaujal.

V tú poslednú jar mal už Vlasov slušné množstvo ľudí – 700 úradníkov a 15 tisíc vojakov. Boli to síce všelijaké pozbierané zvyšky kriminálnikov z Bieloruska a banditov od Varšavy, ktorý navyše cestovali aj s rodinami, ale v roztopenej nemeckej armáde relatívna sila. Mal pod sebou zhruba osem generálov a aj veľmi slušných letcov.

A tam na konci prišiel najpodivnejší románik generála, ktorý otočil meč proti vlastným. Pri dovolenke v Bavorsku lapal po dychu nad nádherou krajiny a nad tým, aký je aj ten najchudobnejší sedliak bohatý. Bolo tu akési SS sanatórium, ktoré viedla akási esesácka panička – Adelheid von Bilenberg, Heidi. Jej manžel bol SSák, ktorý padol a jej brat bol úradník z okolia Himmlera. A hoci bola z prostredia, ktoré pohŕdalo slovanskými untermenschmi (pri Vlasovových cestách musel jeho sprievod schovávať Himmlerove brožúry o retardovanej slovanskej podkaste vystavené v každom kníhkupectve), okamžite sa do veľkého sexy generála zamilovala. Ten prvý pohľad aj vidíte na fotke v tomto blogu. Vlasov povedal, že Nemci ho porazili dvakrát – raz na rieke Volchove a druhýkrát v Bavorsku.

Vzali sa v Karlových Varoch. Svadba bola zvláštna, ale aspoň sa ešte raz všetci poriadne sťali. Na zachovanej fotografii sa jedine Heidi usmieva, kým ostatní svadobčania sa chmúria ako keby ich mali ísť popraviť (haha). Nikto sa nepýtal, čo si o tom asi tak pomyslí zákonitá manželka pána seminaristu, ktorý práve znovu objavil vieru. To už sa Eisenhower opatrne pýtal Molotova, čo s ruskými zajatcami na západnom fronte (Sovieti tvorili 10 percent nemeckých síl).

Vskutku, bizarná romantika. Ešte treba dopovedať, že Vlasov po svadbe nechal Heidi tak a šiel k svojej milenke Nadeždi, zajatej robotníčke z východu. Pri Heidi sa zdroje rozchádzajú – jeden pekný ruský blog tvrdí, že ho generála naozaj úprimne milovala a po vojne dala svoje posledné peniaze na jeho oslobodenie. Druhý zdroj hovorí, že Heidi bola vypočítavá a svadbu vymysleli s matkou, len aby sa dostali ku generálskej penzii (Vlasov však nespadal pod velenie Wehrmachtu, takže mali nárok na veľké povojnové). A tak končí príbeh, ktorý na rozdiel od Adolfa a Evy, mal aj fyzické naplnenie. Niekto by to mal sfilmovať. Pokojne aj bez Nogu.

Vlasov o Prahu nebojoval, iba vlasovci

Ešte poznámka na záver: čokoľvek si kto myslí o Vlasovovi v Prahe, tak on s oslobodzovacími bojmi nemal nič spoločné. Bol vtedy už demoralizovaný a skľúčený. Len ho naliateho vozili za vojakmi. Iniciatívu prevzali jeho podriadení, hlavne generál Buňačenko (dúfali, že padnú do zajatia Američanom – hoci už vedeli o dohode Stalina a Roosvelta, držali sa posledného stebla). Vojaci ROA pôvodne chceli ísť do Juhoslávie za Titom, alebo na Ukrajinu k Banderovcom, ale na konci vojny bola v dosahu len Praha. Dva dni o Prahu zúrivo bojovali s posledným germánskymi fanatikmi a dôchodcami a padlo ich tam 300. Aj preto sa Česi môžu pýšiť Pražským povstáním a tým, že sa300 rokov po Bielej hore český živel opäť raz vylial zo svojich brehov. Aj keď zo strategických dôvodov až týždeň po führerovom exite.

O autorovi Zobraziť všetky články

admin